Nedávna volatilita v cenách kľúčových poľnohospodárskych plodín vyprodukovala otázku, či naše poľnohospodárske kapacity budú v roku 2050 schopné uspokojiť stále väčšie požiadavky našej stále rastúcej svetovej populácie. Existuje rad faktorov, ktorým sa budeme venovať a sledovať ich možné dopady na to, či svetová produkcia je a bude schopná uspokojiť svetový dopyt.
Očakáva sa, že svetová populácia by do roku 2050 mala vzrásť zo súčasných 7 miliárd na 9 miliárd. A príjem každého človeka by mal do roku 2050 tiež vzrásť a to naprieč všetkými regiónmi. Výkon respektíve produktivita nášho systému poľnohospodárstva sa za posledných niekoľko dekád významne zlepšila. Avšak čelí stále väčším výzvam a to vďaka stále nestabilnejšej klíme a celkovým klimatickým podmienkam.
Faktory, ktoré budú poháňať dopyt aj ponuku, nebudú určovať len to, čo budú farmári pestovať, ale aj to, kde to budú pestovať a ako moc dostupné to pre ľudí bude. V neposlednom rade bude zaujímavé sledovať, ako si odvetvie poradí s hospodárením so vzácnymi zdrojmi ako je pôda, voda, apod.
Štúdia sa zaoberala troma hlavným faktormi, ktoré budú ovplyvňovať to, či bude dostatok plodín na trhu, aby sa uspokojila všetka spotreba - veľkosť populácie (na strane dopytu), príjem (na strane dopytu) a produktivita (na strane ponuky).
Závery zo štúdie US Department of Agriculture odhadujú, že rast svetovej populácie o 10%, zapríčiní pravdepodobne rovnaké zvýšenie, čo sa týka celkového objemu zberaných plodín ale aj 10% nárast celkovej spotreby. Preto sa dá povedať, že elasticita celkovej úrody a svetovej spotreby je blízka alebo rovná jednej (viď graf). Zaujímavé je, že výnosnosť (na jednotku plochy) má nižšiu elasticitu - zhruba polovičnú. Teda rast svetovej populácie o 10% bude mať za efekt rast o 5% vo výnose napr. jedného hektára poľa.
Rast priemerného svetovému príjmu (na hlavu) o 10% by mal efekt najviac na celkovú produkciu a spotrebu o 3%. O tri percentá by podľa projekcie vzrástol výnos a ešte objem obchodu s komoditami (export a import komodít). Prekvapivo neelastická je cena a celková plocha. U týchto dvoch sledovaných metrík by zmena príjmu neviedla prakticky k žiadnej zmene.
Vzhľadom k tomu, že sa v posledných niekoľkých desaťročiach produktivita poľnohospodárstva silne zlepšovala, projekcia sa zaoberá možnými dôsledkami jej poklesu ako možného ohrozenia svetovej ponuky poľnohospodárskych komodít. Šok a rýchly pokles produktivity môže byť zapríčinený napríklad klimatickými zmenami alebo dlhodobým nedostatočným financovaním poľnohospodárskych technológií alebo výskumu v týchto oblastiach.
Štúdia netestovala vplyvy priamo klimatických zmien, ktoré sú toľko diskutované v tomto desaťročí. Zato pre doplnenie zvyšných výsledkov štúdie ohodnocuje dopady 20% poklesu v produktivite. To ukázalo jednoznačne, že by sa objem spotreby nezmenil. Produktivita tak nemá vplyv na celkový dopyt. Zato má vplyv na výnos na jednotku plochy o - 12%, jej elasticita je tak okolo 0,6. Najviac by pochopiteľne zareagovala cena, tá by vystrelila o 15% nahor, jej elasticita sa blíži k -0,8. Hneď v závese s elasticitou -0,7 by vzrástol objem plochy pre pestovanie plodín o 14% pri poklese produktivity o 20%.
Je teda jasné, že do budúcnosti budeme čeliť čoraz väčšiemu dopytu od väčšej a bohatšej populácie. Navyše táto štúdia počíta so strednou mierou plodnosti (fertility). Vo variante projekcie Spojených národov, kde fertilita je vysoká, by mohlo v roku 2050 žiť na našej planéte 10,6 mld. Ľudí. To by samozrejme zvyšovalo tlak na zdroje, objem pestovateľskej plochy a pod. Ak by sa tak stalo, cena komodít by vystrelila vyššie a v podstate by ekonomicky "sprístupnila" doteraz nevyužívané plochy napríklad menej vhodné pre danú plodinu alebo všeobecne pre poľnohospodársku produkciu.
Na strane ponuky môžeme zatiaľ skôr očakávať zložitejšia a ťažšie podmienky, ktoré plynú z klimatických zmien a nedostatočnom vývoji a výskume. Zaujímavý a celkom novým faktorom, ktorý vstupuje do tejto oblasti, sú bio palivá. Dopyt po nich samozrejme zvyšuje dopyt po určitých plodinách a mení tak štruktúru toho čo poľnohospodári produkujú.
Zdroj: Drivers of Agricultural Demand and Supply, ERR-174, US Department of Agriculture, Economic Research Service, September 2014