S každou eskaláciou krízy na Ukrajine prichádzajú do Európy signály, že hrozba odstavenia dodávok stále nie je vylúčená a treba hľadať iné spôsoby zásobovania energiou. Do Európy prúdi približne jedna tretina plynu z Ruska a z toho asi polovica preteká cez Ukrajinu. Štyri členské štáty EÚ dostávajú takmer všetky dodávky plynu z Ruska a ďalších 12 sa spolieha na Rusov pri viac ako polovici dodávok. Aby sme však vedeli zhodnotiť, či by Európa dokázala najbližší rok fungovať aj bez ruského plynu, je potrebné zodpovedať si 3 otázky.
Prvou z nich je – čím môže byť celkový dovážaný objem ruského plynu (cca 130 miliárd kubických metrov) nahradený. Po druhé - bude mať Európa k dispozícii alternatívne zdroje energie v správny čas a na správnom mieste? Pri tejto otázke treba zohľadniť najmä fakt, že v najchladnejších zimných mesiacoch sa spotrebuje až 3-krát viac plynu ako v lete. A nakoniec, či je Európa schopná dodať energiu z alternatívnych zdrojov tam, kde je potrebná. To súvisí predovšetkým s nedostatočnou infraštruktúrou, nakoľko Európa momentálne nemá dostatočne rozvinutú sieť cezhraničných prepojovacích potrubí.
Odpovedí na prvú otázku je viacero, no ich realizácia si vyžaduje rôzne dlhý časový horizont. Ak by mala Európa na nahradenie ruského plynu čas jeden rok, mala by na výber 3 možnosti – alternatívne dodávky plynu (napríklad z Nórska), zmenu spotreby energie zo zemného plynu na iné palivo alebo zníženie spotreby plynu. V tomto časovom horizonte by bol priestor aj na zvýšenie importu plynu (napríklad z Nórska) v letných mesiacoch a zaplnenie kapacít v zásobníkoch po celej Európe.
Zodpovedanie druhej a tretej otázky je dôležité hlavne pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré v súčasnosti od plynu z Ruska závisia najviac. Od dodávok ruského plynu je závislé aj Pobaltie, no Litva však už buduje LNG terminál na pobreží Baltského mora, ktorý jej umožní prijímať plyn z ľubovoľného miesta na svete.
Pri hľadaní alternatív je dôležitý aj fakt, že Európa využíva až 31% z dodávaného plynu na výrobu elektriny. Do istej miery sa už v Európe na tieto účely využívajú obnoviteľné zdroje, no stále sú v systéme vyžadované aj fosílne palivá, kvôli častým výpadkom prísunu energie z obnoviteľných zdrojov. V tomto prípade by mohli pomôcť prepojovacie potrubia a energia z obnoviteľných zdrojov by sa napríklad mohla presúvať na miesta, kde ju práve treba.
V krátkom časovom horizonte by sa Európe pravdepodobne nepodarilo zrealizovať všetky zmeny a ak aj áno, náklady by boli vysoké. Podstatné ale je, že všetky hrozby, ktoré teraz prichádzajú z Ukrajiny, pomáhajú k urýchleniu hľadania spôsobov a skôr či neskôr sa prejavia v reálnom znížení závislosti na ruskom plyne.