Rad vyspelých krajín bude musieť použiť finančnú represiu, vyššiu infláciu, kapitálové kontroly či priamo reštrukturalizáciu dlhopisov, aby zvládli ustáť bremeno dlhu, ktoré si na seba nakopili. Tvrdí to nová správa dvoch známych ekonómov, ktorí už skôr varovali pred neudržateľnou výškou verejného dlhu a jeho podceňovanými dopadmi na hospodársky rast.
Rozsah dlhov západných krajín je taký, že všeobecne rozšírené úsporné opatrenia na zdolanie problému stačiť nebudú, myslí si Carmen Reinhartová a Kenneth Rogoff z Harvardskej univerzity, ktorí správu vypracovali na objednávku Medzinárodného menového fondu. Politici aj centrálni bankári podľa nich naďalej preceňujú vyhliadky svetovej ekonomiky.
"Je jasné, že vlády by mali zaobchádzať opatrne s domnienkou, že samotný rast bude schopný krízu ukončiť. Namiesto toho sa vlády vyspelých ekonomík rastúcou mierou začnú obracať k receptom, ktoré boli dovtedy vyhradené rozvíjajúcim sa ekonomikám a ktoré nie tak dávno uplatňovali vyspelé ekonomiky samotné," uvádza sa v dokumente.
Autori pripomínajú, ako bolo vyhlasovanie platobnej neschopnosti rozšírené v 30. rokoch minulého storočia, najmä v prípade dlhopisov, ktoré európske štáty vydali americkým finančným ústavom v priebehu prvej svetovej vojny. "Kolektívna amnézia" viedla k súčasnej nezodpovednej politike, ktorá v niektorých prípadoch riskuje zvýšenie nákladov na oddlženie.
Európa podľa dvojice ekonómov stavia svoju hospodársku politiku na nesprávnom predpoklade, že k normálnemu rastu sa dá vrátiť s pomocou kombinácie úspor, trpezlivosti a rastu. "Domnievajú sa, že nemusia aplikovať štandardné nástroje rozvíjajúcich sa ekonomík, vrátane reštrukturalizácie dlhu, vyššej inflácie, obmedzenia kapitálových tokov a významnej finančnej represie," stojí v správe s tým, že presne tieto metódy boli v minulosti európskymi štátmi používané na zmiernenie dlhového bremena.
Reinhartová s Rogoffom sa výskumom verejného dlhu a jeho dopadmi na hospodársku politiku a na dlhodobý rast zaoberajú dlhšiu dobu. Ich široko citovaná práca z roku 2010 zistila, že veľmi vysoké hladiny dlhu dosahujúce 90% HDP sú dlhotrvajúcou brzdou hospodárskeho rastu, ktorá často pôsobí dve desiatky rokov a dlhšie, a že kumulatívna cena môže byť ohromujúca. Neskôr tieto údaje používali vplyvní predstavitelia eurozóny v debatách o potrebe zaviesť úsporné opatrenia. Vlani v apríli skupina ekonómov z University of Massachusetts ukázala, že vo výpočtoch vplyvného páru sa objavuje matematická chyba. Reinhartová a Rogoff síce toto pochybenie priznali, odmietli ale tvrdenie, že dáta vyberali selektívne. Na nosnej téme výskumu sa podľa nich odhalením zlých výpočtov nič nezmenilo.
Hrubý dlh vlád v pomere k HDP by podľa odhadov MMF mal tento rok vzrásť na 95,3% v eurozóne a 109,2% v Spojených štátoch. Kým v rozvinutých krajinách je priemer dlhu 109,5% HDP, v rozvíjajúcich sa ekonomikách dosahuje iba 33,6% HDP. Reinhartová s Rogoff odhadujú, že existujúce verejné zadlženie centrálnych vlád sa blíži dvestoročnému maximu
"Vzhľadom k historickému vývoju verejných a súkromných dlhov je ťažké si predstaviť, že päť rokov trvajúca kríza bude vyriešená bez použitia explicitnej reštrukturalizácie," uvádza duo ekonómov.
(Zdroje: CNBC, MMF)