Ak nejaká firma vytvára hodnotu, ešte to neznamená, že má sama vysokú hodnotu. Napríklad americké aerolinky prepravia milióny ľudí a vytvoria miliardy dolárov hodnoty každý rok. V roku 2012 stál priemerný lístok 178 dolárov, ale letecké spoločnosti na ňom zarobili len 37 centov. Porovnajte to s Googlom, ktorý vytvára oveľa menej hodnoty, ale o dosť viac si jej podrží sám pre seba. Aerolinky spolu súperia, Google konkurenciu nemá. Ide o porovnanie dokonalej konkurencie s monopolom.
Všemocná konkurencia
Základná ekonómia vníma dokonalú konkurenciu ako ideál, ktorý je široko rozšírený. Každá firma na konkurenčnom trhu má produkt podobný tým ostatným a nemá možnosť diktovať si prémiové ceny. Keby to tak nebolo, na trh by vstúpila firma nová a eliminovala by nadmerné zisky. Ak ich na trh vstúpi naopak príliš veľa, budú realizovať straty a niektoré z nich to zabalia. Všetko sa potom vráti na udržateľný trend. Opakom je monopolná spoločnosť, ktorá si ceny diktuje. Nečelí konkurencii a vyrába také množstvo, ktoré maximalizuje jej zisky.
Pre ekonóma je každý monopol rovnaký. Pre mňa ale nejde o spoločnosti, ktoré sú voči ostatným agresívne, či sa im dostáva príliš vysokej vládnej podpory. Ja vidím firmy, ktoré sú dobré v tom, čo robia, a ich produkty nemajú obdoby. Práve Google je dobrým príkladom. Pretože od prelomu tisícročia sa mu podarilo odtrhnúť sa od Yahoo! aj od Microsoftu. Američania si konkurenciu idealizujú a myslia si, že ich zachránila pred socializmom. V skutočnosti sú ale kapitalizmus a dokonalá konkurencia v rozpore. Kapitalizmus stojí na kumulácii kapitálu. Dokonalá konkurencia však eliminuje zisky a podnikatelia vedia, že vytvorenie dlhotrvajúcej hodnoty nemožno dosiahnuť komoditným biznisom.
Akú veľkú časť firiem vlastne predstavujú monopoly? A aká veľká časť operuje v prostredí dokonalej konkurencie? Ťažko povedať, pretože napriek všeobecnému presvedčeniu sa firmy medzi sebou veľmi líšia. Oba typy firiem potom majú motiváciu nehovoriť o svojej pozícii pravdu. Monopolista klame, aby sa chránil. V snahe udržať si svoje monopolné zisky urobí všetko, aby svoj monopol skryl. Zvyčajne tak robia poukazovaním na (neexistujúcu) konkurenciu. Definícia trhu je navyše zložitá. Google má 68% podiel na trhu vyhľadávania, ale ak by sme ho začali považovať za reklamnú firmu, jeho pozícia by už ani zďaleka taká dominantná nebola. Na globálnom trhu by potom mal podiel dosahujúci asi 3,4%. Čo keby sme ho brali ako diverzifikovanú technologickú spoločnosť? Potom by jeho podiel klesol asi na 0,24%, čo je nezmyselné vo svetle toho, aký je jeho skutočný vplyv.
Relevantný trh
Firmy čeliace silnej konkurencii si zase namýšľajú, že majú oddelený trh. Podnikatelia majú vždy tendenciu podceňovať mieru konkurencie, ale to je najväčšia chyba, ktorú môže začínajúca spoločnosť urobiť. Fatálnou chybou je práve príliš úzka definícia trhu, ktorá vedie k presvedčeniu, že na ňom bude mať firma dominantnú pozíciu. Môžete tvrdiť, že vaša reštaurácia ponúka len britskú kuchyňu, čo nikto iný vo vašom meste nerobí. Na takomto trhu nebudete mať konkurenciu. Ale nie sú skutočným trhom reštauračné služby v celom meste?
Reštaurácie čelia intenzívnej konkurencii. Práve z tohto dôvodu nechávajú majitelia babičku v pozícii hlavného čašníka a od detí chcú, aby umývali riad. Google je niečo iné. O konkurenciu sa starať nemusí a môže sa tak starať o svojich zamestnancov, produkty a ich vplyv na svet okolo. Jeho motto "nebuďte zlo" je súčasťou jeho marketingovej stratégie. Rovnako je však charakteristické pre firmu, ktorá je dosť úspešná na to, aby brala etiku vážne a zároveň tým neohrozila svoju vlastnú existenciu.
V biznise sú peniaze veľmi dôležité, alebo sú úplne všetkým. Monopolisti si môžu dovoliť premýšľať aj o niečom inom ako o nich. Firmy v dokonalej konkurencii nemôžu. Jediná vec, ktorá môže posunúť podnik od dennodenného boja o peniaze, je monopol. Avšak zatiaľ čo jeho výhody sú zrejmé pre všetky vnútri, čo ľudia tam vonku? Sú vysoké zisky dobré aj pre zvyšok spoločnosti? Zisky platia zákazníci zo svojich peňaženiek a monopoly si svoju zlú povesť zaslúžia. Ale len vo svete, ktorý sa nemení. My však žijeme vo svete dynamickom, objavujeme nové a lepšie veci. Kreatívny monopol dáva zákazníkovi viac možností, vytvára úplne nové kategórie produktov. Aj vlády sú si toho vedomé. Čiastočne tak tvrdo pracujú na tom, aby monopoly vznikali (patenty), čiastočne sa potom snažia vzniknuté monopoly zničiť.
Prečo sú teda ekonómovia posadnutí tým, že ideálnym stavom je dokonalá konkurencia? Ide o pozostatok minulosti. Ekonómovia skopírovali svoje matematické postupy od fyzikov devätnásteho storočia. Jednotlivcov a podniky vnímajú ako zameniteľné atómy, nie ako jedinečných tvorcov. Ich teórie popisujú stav rovnováhy, pretože ten je jednoduché modelovať. V ňom prichádza všetko do pokoja, ktorý však znamená smrť. Každá nová inovácia a nový produkt je však rovnováhe veľmi vzdialený. V reálnom svete je úspech firmy založený na tom, že urobí niečo, čo iní urobiť nevedia. Monopol tak nie je patologickým javom či výnimkou. Je podmienkou každého úspešného podnikania. Tolstoj napísal, že "všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná je ale vo svojom nešťastí výnimočná". V podnikaní je to naopak. Všetky šťastné firmy sa líšia, všetky neúspešné sú si podobné. Nepodarilo sa im totiž uniknúť konkurencii.
(autorom je Peter Thiel)
Zdroj: WSJ