Čísla hovoria jasne - priemerné americké bohatstvo dospelej osoby dosahuje hodnotu 301 tisíc dolárov. To je dosť na umiestnenie tesne pod stupňami víťazov nedávnej štúdie Global Wealth švajčiarskej banky Credit Suisse. Lenže čo to presne znamená pre strednú triedu, respektíve aký kus si "priemerný Američan" z celého koláča odhryzne?
S ohľadom na zlú vypovedaciu schopnosť klasického priemeru (aspoň čo do merania bohatstva) je vhodné pozrieť sa na medián. Ten rozdeľuje súbor (v našom prípade bohatstvo dospelých Američanov) na dve rovnako veľké polovice. Jedná sa teda o skutočnú prostrednú hodnotu, ktorá nie je ovplyvnená extrémnymi hodnotami, ako tomu býva pri priemery. Medián amerického bohatstva je 44,9 tis. USD na dospelú osobu. Polovica má potom viac, polovica menej. Po tejto úprave sa USA posúvajú zo 4. na 19. pozíciu za krajiny ako Japonsko, Kanada, Austrália a väčšinu západnej Európy.
Je pomerne intuitívne, čo zrejme stojí za rozdielom medzi priemerným a mediánovým bohatstvom dospelých osôb v USA. Ako už bolo spomenuté, priemer je ľahko vychýlený extrémnymi hodnotami, ktoré v prípade najväčšej ekonomiky sveta predstavuje bohatstvo tých v spoločnosti vôbec najbohatších. Severoamerická krajina totiž "disponuje" 42% svetových milionárov, z ktorých bez percenta polovica vlastní aktíva v hodnote aspoň 50 mil USD.
Práca Emmanuela Saeza a Gabriela Zuckmana z University of California Berkley potom odhalila, že skutočnú strednú triedu (domácnosť s celkovým bohatstvom do 500 tis. USD) v Amerike tvorí iba 26% obyvateľstva. A to si ešte priznajme, že stanovená hranica pol milióna dolárov je relatívne benevolentná a jej posunutie nižšie by z celkového počtu domácností zahrnutých do strednej triedy ukrojilo ďalšie percentá. Výsledok potom v porovnaní s 11 percentami super bohatých (majetok nad 100 mil USD), ktorých je trikrát viac ako v roku 2008 alebo 10% bohatých (20 - 100 mil USD) jasne podčiarkuje roztvárajúce sa nožnice medzi strednou vrstvou a úspešnejšími jedincamii. Otázkou je - je to vlastne až tak veľký problém?
Príjmová nerovnosť je neoddeliteľnou súčasťou kapitalistického systému. Áno niekedy je nespravodlivá, inokedy je však práve ona hnacím motorom ekonomiky. Otázka by preto skôr mala znieť, čo urobiť, aby sa úroveň strednej triedy posunula hore s rastúcim bohatstvom v ekonomike. A to pokojne pomalšie, než je tomu pri triede tých najbohatších. Zúženie rozovretých nožníc totiž nevedie k lepšej životnej situácii strednej triedy, za to rast jej bohatstva (aj v prípade relatívneho zhoršenia voči bohatým) dozaista áno. Skutočne dôležité totiž nie je, aby príjmová nerovnosť bola čo najmenšia, ale aby občania umiestnení na chvoste mali bohatstvo na úrovni zabezpečujúcej spokojný život. Kde sa táto úroveň nachádza, je otázkou na ďalší článok
Zdroj: The Distribution of US Wealth, Capital Income and Returns bra 1913, CNN Money