Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk ochabuje v súlade s všeobecným trendom. V niektorých prípadoch dokonca prevažuje ponuka. Kedysi veľmi populárna komodita, ktorá po 12 rokoch trvalého zdražovania tento rok prvýkrát utrpela dramatický prepad a dostala sa do pazúrov medveďov, tak stráca ďalšiu dôležitú oporu.
Podľa dát Medzinárodného menového fondu (MMF) v septembri prvýkrát po dlhšej dobe na predaj zlatých rezerv pristúpila ruská centrálna banka. Tá sa pritom od roku 2010 podieľala na 30% všetkých nákupov centrálnych bánk. Rovnako ako v prípade ostatných rozvijajúcích sa ekonomík Rusko nakupovalo zlato v snahe diverzifikovať portfólio devízových rezerv a znížiť závislosť na amerických štátnych dlhopisoch, ktoré už pred dvoma rokmi postihol jeden downgrade.
Zmena v politike Moskvy a ďalších svetových metropol je ďalším faktorom, ktorý bude doliehať na ceny vzácneho kovu, ktoré od začiatku roka spadli o 19%. Naposledy zlato medziročnú bilanciu uzatváralo s mínusovým znamienkom v roku 2000. V nasledujúcej dekáde ho vpred hnali najprv nové finančné produkty, ktoré obchodovanie s komoditou sprístupnili širokej investorskej obci. Ešte väčšej obľube sa mu dostalo po prepuknutí finančnej krízy, sprevádzanej stratou dôvery v klasické investičné aktíva a neskôr obavami z inflačných následkov expanzívnej menovej politiky. Päť rokov po začiatku pumpovania lacných peňazí do ekonomiky je však jasné, že sa prognózy dramatického zrýchlenia inflácie nenaplnili.
Zlato ako produkt, ktorý neprináša pravidelný výnos a ktorého držba sa môže predražiť, vyzerá zrazu v porovnaní s ostatnými aktívami menej atraktívne. Špekulácie o blížiacom sa konci stimulačných nákupov štátnych a hypotekárnych dlhopisov zo strany amerického Fedu cez leto pomohli dlhopisovým výnosom, ktoré sa do tej doby držali rekordne nízko. Akcie lámu jeden rekord za druhým, pričom burzy v Spojených štátoch už dva roky nepoznali korekciu.
Na náhlom prepade si spálili prsty mnohé hedžové fondy, na čele s Johnom Paulsonom, ktorý zarobil imanie počas finančnej krízy a do poslednej chvíle v zlate držal veľké peniaze.
Centrálne banky na tom z tohto pohľadu nie sú o moc lepšie. Až do roku 2009, kedy sa ceny vyšplhali na 1200 USD za uncu, u nich prevažovala tendencia predávať. Čistými kupci sa stali až o rok neskôr, kedy už sa kotácie posunuli do pásma 1100-1400 USD. Emerging markets vtedy začali diverzifikovať hory devízových rezerv nazhromaždených v dôsledku veľkých obchodných prebytkov. Nákupy pokračovali aj v bublinatých rokoch 2011 a 2012. Tento rok sa karta obrátila. Kvôli spomaleniu rastu a preferenciám investorov uprednostňujúcím trhy v Európe a USA sa mnoho krajín musí vyrovnávať s odlevom kapitálu a oslabovaním svojich mien. Rezervy sú používané na zmiernenie týchto pohybov, a nezostáva ich teda toľko na nákupy zlata. Navyše rad centrálnych bánk po nedávnych prepadoch čaká, čo sa bude diať ďalej a kde sa ceny ustália. Mnoho bankárov si navyše pravdepodobne trhá vlasy, pretože nakupovali v čase, keď boli ceny najvyššie za 30 rokov.
| Redakcia Patria Online ďalej odporúča:
MMF varuje pred stavom rakúskych bánk |
Podľa konzultantov z Thomson Reuters GFMS by centrálne banky mali po dvoch rokoch nárastov tento rok znížiť objem nákupov o 34%. Doterajšie dáta MMF prognózu potvrdzujú. Od januára do konca augusta banky nakúpili 6,2 mil trojských uncí, čo o viac ako tretinu zaostáva za 9,6 mil uncí z rovnakého obdobia minulého roka. Ruská centrálna banka sa v septembri zbavila 12-tisíc uncí.
Celkovo teraz centrálne banky podľa odhadov MMF držia niečo cez miliardu uncí, teda okolo 29 tisíc metrických ton. Väčšina si podľa očakávania analytikov nahromadené prúty v trezoroch ponechá a bude ďalej ich množstvo zvyšovať, aj keď pomalším tempom. Predstavitelia nemeckej, francúzskej a argentínskej centrálnej banky v septembri uviedli, že neplánujú vzácny kov predávať. Nákupy zlata vraj sú súčasťou investičnej stratégie, ktorej časový horizont sa meria na desaťročia a nepodlieha úvahám o výnosnosti. "Nesledujeme trendy. Musíme postupovať opatrne a pomaly," uviedol na nedávnej konferencii o zlate zástupca guvernéra argentínskej centrálnej banky Ignacio Basco.
"Investori, či už sú to jednotlivci alebo centrálne banky, sa môžu správať ako ovce," kontruje Christoph senzor, výkonný riaditeľ komoditne zameraného fondu Tiberius Asset Management, ktorý spravuje aktíva za 1,55 mld USD.
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz