Minulý týždeň som skončil výučbu na tému Veľkej recesie, jej príčin a dôsledkov. Bola to zábava, no na konci celého procesu sa objavila pálčivá otázka: Prečo nebola ekonómia v čase, keď to bolo najviac potrebné, schopná pomôcť? Nemyslím tým, že by ekonomika bola z hľadiska politiky k ničomu. Naopak. Mohla toho veľa ponúknuť. Lenže len málo ekonómov správne predpovedalo prichádzajúcu krízu a dôvodom bolo to, že len málo z nich odhadlo, ako zraniteľný je náš deregulovaný finančný systém a zadlžené domácnosti. Pravda je ale taká, že po páde Lehman Brothers si ekonómia, ktorú nájdeme v základných učebniciach, viedla veľmi dobre. Všetci tí, ktorí tvorili ekonomickú politiku, ju ale ignorovali. To isté platí o lekciách, ktoré nám dala história.
V akom zmysle si ekonómia viedla dobre? Ekonómovia, ktorí brali vážne to, čo píšu vo svojich učebniciach, rýchlo určili správnu diagnózu: trpíme nedostatočným dopytom. Finančná kríza a prepad trhov s nehnuteľnosťami vytvorili prostredie, v ktorom sa všetci snažili obmedziť svoje výdavky. Moje výdavky sú ale vašimi príjmami a výsledkom tak bol celkový pokles príjmov a ekonomika v depresii. A všetci vieme, že takáto ekonomika sa chová úplne inak ako tá, v ktorej panuje takmer plná zamestnanosť. Mnoho ľudí považovaných za odborníkov napríklad tvrdilo, že rozpočtové deficity povedú k prudkému rastu sadzieb a vysokej inflácii. Patrili medzi ne bankári, riaditelia firiem, politici. Ekonómovia ale vedeli, že také varovania sú namieste v prípade, že ekonomické podmienky sa blížia normálu. Za danej situácie namieste neboli a to sa skutočne potvrdilo.
Spomínaná diagnóza má jasné implikácie: Problém s dopytom znamená, že znižovanie deficitov celú situáciu len zhorší. Objavilo sa ale napríklad tvrdenie, že "keď si opasky uťahujú domácnosti, mala by to isté urobiť aj vláda". Potrebný ale bol pravý opak, pretože vládne výdavky mali vyrovnať dieru, ktorú v dopyte nechal súkromný sektor. Avšak prezident Obama začal vydávať podobné vyhlásenia a nasledovali aj činy. Od roku 2010 došlo k prudkému poklesu deficitov a výsledkom je anemický rast a veľmi vysoká dlhodobá nezamestnanosť. Prečo sme teda nevyužili ekonomické znalosti, ktoré máme?
Jedným z dôvodov je to, že logika vzťahujúca sa k ekonomike v útlme nie je vždy intuitívna. Verejnosť naopak verí pomýlenému prirovnaniu vlády k rodine. Ale aj ekonomicky vzdelaní ľudia odmietajú prijať fakt, že prostý nedostatok dopytu môže vyvolať tak hlboké problémy. Tvrdia, že príčina musí byť štrukturálna. Teda niečo ako nedostatočné vzdelanie a zručnosti a podobné faktory. Ignorujú ale to, že dôkazy hovoria proti nim. Politici s mocou potom zistili, že zlé analýzy dobre slúžia ich záujmom. Ak je ich skutočným cieľom rozklad záchrannej sociálnej siete, využijú paniku okolo deficitov. A niektorí ekonómovia sú ochotní tvoriť analýzy, ktoré títo ľudia chcú vidieť. Nech už sú rozhodujúce príčiny toho, že ekonómia išla v posledných rokoch stranou kdekoľvek, dôsledky sú tragické. Väčšina utrpenia, ktorým si západné ekonomiky v posledných rokoch prešli, bola zbytočná.
Zdroj: NYTimes