Nemecko patrí v rámci Európy medzi najväčších spotrebiteľov energie a celosvetovo sa radí na siedmu priečku. Je preto celkom na mieste zaoberať sa zdrojmi, ktoré dokážu uspokojiť potreby tak energeticky náročnej krajiny.
V posledných rokoch sa veľa hovorí o zvyšujúcom sa podiele energie z obnoviteľných prírodných zdrojov. Nemecko si totiž zaumienilo do roku 2050 pokrývať až 80 percent spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Zákon o obnoviteľných energiách, tzv. Energiewende, sa od roku 2000 už niekoľkokrát menil a najnovšie sa bude rokovať o novele zameranej na rozšírenie technológií, ktoré sa za posledné desaťročie najviac nákladovo osvedčili. Zároveň sa však objavili aj štúdie, ktoré dokazujú, že existujúce štátne dotácie v podstate odrádzajú zelené inovácie. Znamená to teda, že pre firmy je oveľa bezpečnejšie predávať staré, resp. už existujúce technológie, pretože na ne dostávajú dotácie, pričom pri vývoji nových technológií by mali síce podobné výnosy, no oveľa vyššie riziko. Vďaka masívnej podpore obnoviteľných zdrojov sa tak výrazne predražujú aj koncové ceny elektriny pre domácnosti a podniky.
Ak by aj Nemecko chcelo do roku 2050 splniť stanovený cieľ, bude potrebovať okrem týchto zdrojov aj iné „neobnoviteľné“ zdroje energie, ktoré sú spoľahlivejšie ako solárna alebo veterná energia, ktorých dodávky sú častokrát nevyvážené, nakoľko závisia prevažne od počasia. To je aj dôvod, prečo sa Nemecko stále bude musieť opierať aj o fosílne palivá, ako je zemný plyn, ropa a uhlie, ktoré ale zároveň najviac prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. V minulom roku napríklad spotreba uhlia vzrástla na najvyššiu úroveň od roku 1990. Škodlivé emisie sa tak aj napriek snahám a značným dotáciám na obnoviteľné zdroje zvyšujú. Okrem toho sa Nemecko po katastrofe v jadrovej elektrárni vo Fukušime zaviazalo odstaviť aj všetky svoje jadrové elektrárne , a to do roku 2022.
Súčasnej situácii nepomáha ani fakt, že 11 percent nemeckej energie pochádza zo zemného plynu, z ktorého až 35 percent tečie z Ruska. Nemecká vláda síce všetkých uisťuje, že zásoby zemného plynu sú dostatočné na zabezpečenie trvalých dodávok, no existujú určité obavy, že Moskva sa bude chcieť západným krajinám pomstiť za sankcie znížením prietoku zemného plynu. Nemci pritom nemajú takmer žiadny vlastný plyn. Teda aspoň nie taký, ktorý sa dá získavať konvenčnými metódami ťažby. Potenciálne zásoby plynu v Nemecku sa nachádzajú akurát v podobe bridlíc, ktorých ťaženie nekonvenčným spôsobom (tzv. hydraulickým frakovaním) však v pláne momentálne vláda nemá.
Zdá sa teda, že nemecké ciele v posune k obnoviteľným zdrojom, redukovaní nukleárnej energie a hrozbe odstávok plynu z Ruska vyvolávajú otázky o tom, ako plánuje udržať svoju spotrebu energie v strednodobom až dlhodobom horizonte. Bolo by asi veľmi paradoxné, ak by krajinu nakoniec zachraňoval plyn z bridlíc a uhlie, ktoré výrazne znečisťuje životné prostredie.