Väčšina pozornosti sa síce ďalej uberá smerom k Donecku a Luhansku, avšak je jasné, že Ukrajina svoje problémy vojensky nevyrieši. Ak existuje záchrana, nachádza sa na konci domácich reforiem a nového modelu rozvoja. Vzorom je susediace Poľsko, ktoré ukazuje, ako sa stať dobre spravovanou krajinou so silnou dynamickou ekonomikou.
Keby sa krajina stala "slovanským tigrom", prilákala by kapitál a zachovala by si kontrolu nad svojím územím. Možno by prispela aj k zmenám v samotnom Rusku. Teraz sa ale nachádza v stave charakterizovanom postsovietskou nefunkčnosťou a ekonomickou stagnáciou. To znamená, že zostáva zraniteľná, čo sa týka Putinovej politiky a vlády.
Zoznam krokov, ktoré je na Ukrajine potrebné urobiť, je dlhý. Jedna oblasť ale vystupuje do popredia a môže slúžiť ako hlavný test schopnosti vykonať potrebné reformy. Ide o zdvihnutie cien energií na trhové úrovne. Liberalizácia cien energií bola kľúčovým transformačným krokom pre všetky postkomunistické ekonomiky.
Je pozoruhodné, že tie, ktoré k nemu pristúpili, sa nakoniec stali demokraciami s fungujúcou trhovou ekonomikou. Tie, ktoré ho neurobili, zostali postsovietskym hospodárstvom so zodpovedajúcim stavom firiem a politiky.
Energetická politika určite nie je jediným dôvodom, prečo sa krajina vydá tým či oným smerom. Korelácia je ale silná a súvisí s tým, že umelo nízke ceny energií vytvárajú výhody pre vybranú skupinu oligarchov. Tí si hromadia závratné bohatstvo, pretože systém im umožňuje predávať do zahraničia za ceny vyššie, pretože sa dostanú k potrebným licenciám.
Ruský prezident Vladimir Putin. Snímka: TASR/AP
Nakoniec vzniká čierny trh, kde sa energia nakupuje za cenu pre domácnosti a predáva za ceny oveľa vyššie. Vzniká peňazovod, ktorý korumpuje politiku a všetko podriaďuje záujmom oligarchov. Tí potom svoj vplyv využívajú na zachovanie daného systému.
Keby bol súčasný systém nahradený systémom trhovým, jediným krokom by bol zlikvidovaný najväčší zdroj korupcie. Ide o hlavný dôvod, prečo Naftogaz apeluje na vládu, aby ho vykonala. Podľa niektorých odhadov by spotreba energií zo strany domácností klesla až na polovicu, naopak by vzrástla domáca ponuka. Výsledkom by mohlo byť ukončenie dovozov plynu z Ruska v roku 2017 a dosiahnutie energetickej sebestačnosti v rokoch 2018-2020.
Hlavným argumentom proti opísanému kroku je jeho vplyv na najchudobnejšie vrstvy obyvateľov. Existujú ale plány, ako tento vplyv eliminovať a keby bol vytvorený nejaký systém podpory, s ním spojené náklady by stáli za to, čo by krajina získala. V dlhšom období by sa navyše dalo čakať, že vyššia ponuka a menšia spotreba povedú k opätovnému poklesu cien.
Ukrajina už trikrát sľúbila, že reformu vykoná. Nakoniec ceny zostali tam, kde boli vždy. Teraz sú ale oligarchovia zdiskreditovaný a verejnosť chápe, aké škody pácha korupcia, slabé verejné financie a zraniteľnosť krajiny voči tlakom z Ruska. Všetky tieto problémy vyriešené nebudú, energetická reforma je ale nevyhnutným krokom týmto smerom.
Autorom je David Clark, zdroj: BeyondBrics