Čo keby existovala jedna Teória úplne všetkého? Teda teória, ktorá by vysvetľovala úplne celý historický vývoj. Možno, že skutočne existuje a jej autorom je priateľský a známy ekonóm Paul Krugman. Nemám na mysli nič keynesiánskeho, ani teóriu obchodu, ktorá Krugmana pravdepodobne preslávila najviac. Hovorím o Novej ekonomickej geografii, o ktorej sa ekonóm začal zmieňovať v deväťdesiatych rokoch. Spolu s ním prispeli k vytvoreniu tejto teórie Masahisa Fujita a Anthony Venables.
Jadro spomínanej tézy tvoria mestá. Základná myšlienka je jednoduchá: Firmy chcú byť blízko k zákazníkom a ľudia chcú bývať blízko svojho zamestnávateľa. A sú zároveň zamestnancami aj zákazníkmi, takže tu je jasná tendencia k približovaniu firiem a ľudí. K tomu pridajme úspory z rozsahu: namiesto vytvorenia milióna malých tovární je lepšie vytvoriť niekoľko veľkých podnikov. Výsledkom je kumulatívny efekt, kedy firmy stavajú svoje prevádzky pri ľuďoch a tí sa zase presúvajú tam, kde sú firmy. Vznikajú mestá a tie rastú. Nemôžu však rásť neobmedzene, pretože ich musia zásobovať polia, bane a lesy.
V tomto sa teória stáva zaujímavejšou. Mestá rastú a rastú, ekonomika bohatne. Potom ale existujúce mestá narazia na kritickú hranicu a je čas na vytvorenie nového mesta. S rastom ekonomiky sa teda vytvorí niekoľko veľkých miest. Len málokedy by podľa tejto myšlienky malo vzniknúť mesto, ktoré leží medzi dvoma existujúcimi. Tie už totiž medzi sebou obchodujú a nepotrebujú žiadneho nováčika. A tu sa táto teória mení na Teóriu všetkého. Môžeme si totiž predstaviť, že namiesto miest hovoríme o krajinách. Rozdiel spočíva v tom, že ľudia sa nemôžu medzi jednotlivými štátmi presúvať tak ľahko ako medzi krajinami. S kapitálom a tovarom to je ale rovnaké.
Industrializácia je v podstate to isté ako urbanizácia, len na úrovni celej krajiny. A rozširuje sa ako vírus - začne v jednej krajine, preskočí do inej a tak ďalej. Spomeňme si na to, ako prebiehala industrializácia vo Veľkej Británii a potom sa rozšírila do Francúzska a Spojených štátov, Nemecka a nakoniec do Japonska a Južnej Kórei. Zakaždým, keď k tomu došlo, nebol to postupný vývoj, ale skok. S postupujúcim časom sa zvyšuje počet krajín, ktoré môžu poskytovať kapitál. Industrializácia potom prebieha ešte rýchlejšie. Celý proces má ale jednu chybičku krásy.
Industrializácia nie je postupne prebiehajúci proces, a to spôsobuje, že kým jedna krajina ide prudko hore, v inej nastáva útlm. Inak povedané, priemyselný pokrok v Nemecku a USA na začiatku dvadsiateho storočia mohol vyvolať prechodné spomalenie vo Veľkej Británii a Francúzsku. A prudký rast Číny mohol zase negatívne dopadnúť na Japonsko, USA, Južnú Kóreu a Európu. Nakoniec tak táto Teória môže vysvetľovať aj to, prečo už dlhšiu dobu rýchlo rastú príjmy najbohatších ľudí vo vyspelých ekonomikách a strednej triedy v rozvíjajúcich sa krajinách, zatiaľ čo stredná trieda vo vyspelých krajinách trpí nízkym rastom príjmov.
Krugmanova Teória vlastne hovorí, že industrializácia sa nakoniec rozšíri do všetkých krajín sveta, stačí len čakať. Zároveň to však bude trvať veľmi dlho a aj keď daná krajina bude pripravená, bude si musieť počkať, až na ňu príde rad. Zároveň Teória hovorí, že globalizácia bude opakovane spomaľovať rast príjmov vo vyspelých krajinách. To by mohlo viesť k periodicky sa opakujúcim vlnám protekcionizmu, ktorý bude globalizáciu zasa brzdiť. Pozitívne je to, že s finišujícou industrializáciou v Číne sa možno rast vyspelých ekonomík zase zdvihne.
Komentár bol zverejnený na stránke Patria.cz.