Rok 2030? Svetu bude vládnuť Číndia (komentár)

Je to už niekoľko rokov, čo som sa tu trochu atypickým spôsobom pokúsil odhadnúť, ako bude vyzerať svetová ekonomika v roku 2050. Podobného cvičenia, ale v štandardnej forme aj obsahu, sa nedávno dopustili ekonómovia z OECD.

Je jasné, že odhady tohto typu čelia takej miere neistoty, že nemá zmysel sa na ne nejako viac upínať. Na druhej strane, je dobré vedieť niečo o kurze, ktorým plávame. Veľkú váhu v úvahách OECD zohráva demografický vývoj. Prvý z nasledujúcich grafov ukazuje projekcie podielu populácie staršej ako 65 rokov na počte ľudí vo veku 15 - 64.

Česká republika sa teraz pohybuje mierne nad 20%, čo je niekde v strede poľa. V roku 2030 by to malo byť už značne nad 30% a v roku 2060 55%. Dva extrémy budú v Poľsku a na Slovensku, ďalší v Ázii - v Kórei a Japonsku.

Druhý graf ukazuje priemerný očakávaný rast ekonomík v rokoch 2011 - 2060 (čiernou). Česko sa bude pohybovať mierne nad 2% a sme tak opäť zhruba v strede pelotónu. Našimi rastovými susedmi sú USA s Kanadou. Za pozornosť stojí to, že dve veľké svetové ekonomiky - Japonsko a Nemecko, by mali rásť dosť pomaly. Teda len o niečo rýchlejšie než o 1% ročne. Opačným extrémom je Čína, ktorej priemerný rast v spomínanom období by sa mal blížiť k štyrom percentám. Ešte väčšími rýchlikmi by mala byť India a Indonézia.

Graf ukazuje aj to, čo bude hlavnými ťahúňmi rastu. Ide o dlhé obdobie, úvaha tak pracuje s ponukovou stranou ekonomiky, teda s prácou, kapitálom, ľudským kapitálom a produktivitou. Práve jej rast by mal zohrávať absolútne dominantnú úlohu v prípade ČR aj spomínaného Japonska a Nemecka, tam však bude rast brzdiť faktor práce. To je ale aj prípad Číny. V USA bude produktivita zodpovedná asi za polovicu dosahovaného rastu, zvyšok ťahá práca a ľudský kapitál.

Všimnime si, že v podstate nenájdeme krajinu, kde by rast bol významnejším spôsobom ťahaný kapitálovými investíciami. Rozhodujúcu úlohu zohráva rast produktivity a ľudský kapitál. Ekonomika Spojených štátov tvorí dnes asi 23% ekonomiky globálnej, v roku 2030 by to malo na základe očakávaných rastov byť 18% a v roku 2060 už len 16%.

Čína naopak porastie zo súčasných 17% na 28% v roku 2030 a potom už by sa jej podiel nemal zvyšovať. Podiel Japonska by mal klesnúť zo súčasných 7% na 3% v roku 2060, podiel eurozóny zo 17% na 9%. Výrazne získať by mala rýchlo rastúca India, ktorá má teraz asi 7% podiel, v roku 2030 by to už malo byť 11% a v roku 2060 18%.

Posledné grafy sú investičné v tom zmysle, že ukazujú mieru úspor v pomere k HDP a podiel úspor na úsporách globálnych. Z prvého je zrejmé, že z USA by sa ani v budúcnosti nemala stať sporiaca veľmoc, ich miera úspor sa naopak bude držať naďalej na relatívne nízkych úrovniach. Pozoruhodné je to, že súčasná sporiaca veľmoc, teda Čína, sa do roku 2060 dostane cca na úroveň USA a to isté platí o Indii. Stabilná by situácia mala byť len v Japonsku a miera úspor vo svetovej ekonomike by mala klesnúť asi o 10% HDP na 12% HDP.

Posledný graf ukazuje na pozoruhodný jav, v rámci ktorého získava dominanciu nad globálnymi úsporami Čína s Indiou. Ich kombinovaný podiel bol v roku 2010 asi 30%, v roku 2030 by mal však dosahovať až cca 50% (Čína niečo cez 40%). Je to dané tým, že miera úspor bude v týchto ekonomikách síce klesať, bude však znateľne rásť ich podiel na globálnom HDP. Po roku 2030 sa situácia bude meniť v tom zmysle, že význam Číny na poli globálnych úspor klesá, zatiaľ čo v Indii ďalej porastie. Už v 40. rokoch by sa tak mala India dostať svojím sporiacim významom na úroveň USA. Kto sporí, ten investuje a v roku 2030 tak môžeme hovoriť o investičnom svete Číndie.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.