Finančná kríza v roku 2008 tvrdo zasiahla americký finančný systém. Kompletná strata dôvery, prepad akciových trhov a celkové napätie v hospodárstve prinútilo ekonomické špičky hľadať nové, nekonvenčné nástroje na riešenie ďalekosiahlych problémov. S jedným takým v septembri 2008 prišla americká centrálna banka Fed.
Bol ním program známy ako QE (quantitative easing), ktorého hlavnými úlohami bolo v počiatkoch krízy obnovenie fungovania finančných trhov, a tiež oživenie stuhnutého hospodárstva za pomoci väčšieho objemu peňažnej ponuky.
Tlačenie peňazí
QE de facto reprezentuje proces "tvorby peňazí" za pomoci širokej škály nástrojov, medzi ktoré patrí predovšetkým nákupy aktív. Fedom spustený program teda predstavoval zvýšenie dopytu po aktívach (vládne dlhopisy, MBS), ktoré inverzne zapôsobilo na pokles úrokových sadzieb na dlhom konci výnosovej krivky (krátky koniec ovplyvnil Fed zrazením kľúčovej sadzby na historické minimá). Výsledkom nižších sadzieb potom bol faktický pokles nákladov kapitálu pre podnikateľskú sféru. Snahou Fedu tak bolo prinútiť firmy, aby vďaka ľahšiemu prístupu k lacným peniazom realizovali investičné projekty a rozhýbali tak stuhnutú ekonomiku, poťažmo podporili oživenie na trhu práce skrz tvorbu nových pracovných miest.
Prvá fáza kvantitatívneho uvoľňovania známa ako QE1 prebehla od novembra 2008 do rovnakého mesiaca nasledujúceho roka. V jej rámci Fed nakúpil 300 mld. USD vládnych dlhopisov, 175 mld. USD dlhových nástrojov vládnych inštitúcií a MBS v hodnote 1,25 bil. USD. O rok neskôr potom započalo QE2 a v roku 2012 potom posledná fáza QE3, ktorá sa dnes oficiálne skončila.
V perióde medzi Q2 a Q3 však Fed neotáľal a spustil tzv. "Operáciu Twist". Jej cieľom bol pokračujúci tlak na zníženie výnosov na dlhom konci výnosovej krivky (a tiež boj s deflačnými tlakmi) za pomoci nákupov dlhodobých vládnych dlhopisov, na ktorých financovanie bol využitý predajov dlhopisov s kratšou periódou maturácie. Celkový rozsah operácie Twist dosiahol 667 mld. USD.
Výsledkom QE a ďalších nekonvenčných nástrojov tak bol okrem iného prudký nárast súvahy Fedu o neuveriteľných 3,5 mld. USD (pre predstavu takmer 25% HDP USA).
Zazvonil zvonec ...
Včera večer Fed oznámil závery svojho dvojdňového rokovania. Súčasťou bolo aj ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania. Objem mesačných nákupov aktív tak bude definitívne znížený na nulu a dokončí sa tak proces znižovania začatý v decembri minulého roka. Skončil sa tak jeden z najväčších príbehov v histórii centrálneho bankovníctva, ktorý mal svojich fanúšikov, aj zarytých odporcov.
Pri spätnom pohľade sa zdá evidentným, že tlak Fedu na pokles úrokových sadzieb bezpochyby prispel k rozhýbaniu finančných trhov. Nízko úročené dlhopisy stratili časť záujmu investorov, ktorí sa z bezpečia postupne presúvali k rizikovejším aktívam. Pochopiteľne je komplikované vyčísliť, akú veľkú úlohu v celkovom oživení proces QE zohral, napriek tomu by bolo zaslepené tvrdiť, že sa na zlepšení podmienok na trhoch nepodieľal. Okrem upokojenia napätej situácie na trhoch Fed svojím úsilím v rámci QE (v kombinácii s rekordne nízkymi sadzbami) vyslal jasný signál, že je pripravený konať. Pre dôveru investorov a odhodlanie subjektov na trhoch potom práve záväzok Fedu zohral dôležitú úlohu v ochote navýšiť svoje investičné aktivity a tiež spotrebu.
Kvantitatívne uvoľňovanie si potom pravdepodobne zaslúži pochvalu aj za pomoc pri oživení na trhu práce. Toho bolo dosiahnuté bez prudkého zvýšenia tempa rastu cien v ekonomike, ktoré kritici v prvopočiatkoch programu hlasno označovali za jeden z kľúčových faktorov "proti".
Nasledovníkom je ECB
Napriek tomu sa nájde aj séria negatívnych prvkov. Patria medzi ne distorzia na trhu cien aktív, ktorá podľa mnohých prudko vyhnala napríklad ceny akcií, ktorých budúce korekcie vytvoria ďalšiu sériu problémov. Kritiku si zaslúži tiež skutočnosť, že z QE de facto profitovala predovšetkým vysoko-príjmová vrstva obyvateľstva, ktorej práve rast cien aktív výrazne zvýšil ich bohatstvo. Výsledkom je tak nárast príjmovej nerovnosti v spoločnosti. Vlnu nevôle vzbudila aj skutočnosť, že QE zabránilo likvidácii niektorých súkromných aj vládnych inštitúcií (a znemožnilo tak oddĺženie sektorov), namiesto aby potrestalo morálny hazard kľúčových hráčov, ktorí sa významne podieľali na rozpútaní finančnej krízy.
Aj kvôli vyššie spomenutým bodom neexistuje všeobecná zhoda na prínos QE. Asi len ťažko však môžeme namietať, že program spustený Fedom v septembri 2008 ekonomike v posledných šiestich rokoch nepomohol. Rovnako tak je však predčasné hodnotiť, či jeho pomoc v budúcnosti nebude znamenať ďalšie distorzie. Či tak alebo onak, "odpískanie" QE predstavuje koniec jedného veľkého amerického experimentu, ktorý pravdepodobne navždy zmenil svet centrálneho bankovníctva. Štafetový kolík je tak teraz v rukách ECB (prípadne BoJ) ...