Holandský dôchodkový systém je jeden z najbohatších na svete. Tvorí ho prvý pilier základných penzií pre občanov nad 65 rokov a druhý kapitalizačný pilier zamestnaneckých dôchodkov, na ktorom sa zúčastňuje až 91 percent zamestnancov s kapitálom vo výške 109 percent HDP.
Holandský štatistický úrad zverejnil údaje prieskumu domácností po kríze kapitálových trhov v rokoch 2000 -- 2002. Kým finančný kapitál domácností v rokoch 1990 --1999 vzrástol v priemere o 9,4 percenta ročne na 840 miliárd eur, po burzovej kríze celkový kapitál klesol o jednu štvrtinu. Aj keď v roku 2003 došlo k zlepšeniu, finančný kapitál domácností, ktorý tvorí investovanie do akcií, dôchodkových fondov a životných poistiek, je stále o 20 percent nižší ako v roku 1999.
Opatrnejšie správanie Holanďanov v týchto rokoch potvrdzujú porovnania priemerného rastu bezrizikového investovania do dlhopisov. V období rokov 2001 -- 2003 tento údaj rástol o 11,6 percenta, čo je dvojnásobne viac ako pred krízou finančných trhov. Rastie sporenie domácností, ale aj financovanie bývania prostredníctvom hypoték (12 percent ročne). Až 90 percent nehnuteľností v osobnom vlastníctve je zaťažených hypotékami.
Na základný dôchodok v Holandsku má nárok každý občan nad 65 rokov. Jeho plnú výšku však získavajú len občania s trvalým pobytom a poistení od svojich 15 rokov. Systém zohľadňuje celkový príjem domácností a počet rokov platenia príspevkov. Každý legálne pracujúci zamestnanec je automaticky poistený a za každý rok získava nárok na 2 percentá plného dôchodku. Nezapočítavajú sa roky práce alebo trvalého pobytu v cudzine. Výšku vyplácaného dôchodku ďalej ovplyvňuje aj to, či dôchodca žije v samostatnej domácnosti, či má partnera alebo nezaopatrené dieťa. Ak v spoločnej domácnosti žije osoba mladšia ako 65 rokov a jej príjem nedosahuje určitú stanovenú hranicu, vzniká nárok na doplnkovú dávku.
Kapitalizačný pilier zamestnaneckých dôchodkov je vďaka kolektívnym zmluvám najvyspelejší na svete, uvádza sa v hodnotiacej správe Európskej komisie. Povinné poistenie v rámci tohto piliera má väčšina zamestnancov. Kapitalizujú sa tiež dôchodkové úspory štátnych zamestnancov a pracovníkov školstva. Postupne sa prechádza zo systému s vopred stanovenými dávkami na systém dôchodkov odvodených od príspevkov. Výhľad vyplácaných dôchodkov z kapitalizačného piliera bude závisieť od celkovej inflácie v eurozóne a od ďalšieho vývoja na finančných trhoch. Holandsko z dôvodu svojho systému povinnej účasti v zamestnaneckých dôchodkových systémoch má obavy z právnych dôsledkov zahrnutia pravidiel konkurencie do poisteneckých schém v rámci Európskej únie. Výhody vyplývajúce z povinnej účasti v kapitalizačnom pilieri musia kompenzovať prvky solidarity celého systému.
Vláda rokuje so sociálnymi partnermi o dohode na dosiahnutie plnej účasti v kapitalizačnom pilieri. Týkalo by sa to poistenia krátkodobého zamestnania. Rokuje sa o legislatíve, ktorá by neumožňovala vylúčiť určitých jednotlivcov alebo skupiny zamestnancov zo zamestnaneckých dôchodkových schém. Po rozsudkoch Európskeho súdneho dvora museli zamestnanecké systémy lepšie zohľadňovať skutočnosť, že až 69 percent žien pracuje v Holandsku na čiastočný úväzok a nesmie ich to diskriminovať v nárokoch na dôchodky.
Holandsko plánuje znižovať verejný dlh, čo umožní, pri znížení nákladov na úroky, financovať transfery z rozpočtu na krytie zvýšených nákladov na vyplácanie dôchodkov základného piliera po roku 2010, keď už výška odvodov (18,25 percenta vymeriavacieho základu) nebude stačiť na vyplácanie dávok. V dlhodobom finančnom výhľade sa zohľadňuje aj príjem z odloženého zdaňovania doplnkových dôchodkových dávok v rokoch, keď sa kvôli demografickému vývoju zvýšia celkové výdavky. Pripravujú sa aj dlhodobé opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti. Podľa odhadov päťpercentné zvýšenie zamestnanosti má dosah na rozpočet vo výške 1,2 percenta HDP. Rozpočtové opatrenia sa týkajú daňového zvýhodnenia starších zamestnancov, ale aj finančných stimulov a znížených odvodov pri zamestnávaní starších pracovníkov. Zamestnávatelia sú povinní platiť zvýšené poistenie v nezamestnanosti za zamestnancov nad 57 rokov. Zároveň sa posilňuje legislatíva zakazujúca diskrimináciu starších zamestnancov.