Rozvodom sa finančné vzťahy medzi manželmi ani zďaleka nekončia. Ak si úspešne rozdelili majetok, zostáva ešte určenie výšky výživného na maloleté a nezaopatrené deti. Ideálnym riešením je, ak sa manželia dohodnú na výške výživného a obaja so stanovenou sumou súhlasia. Túto dohodu potom iba schváli súd. Horšie to však môže byť v prípade, ak sa na výživnom nedohodnú. V takýchto prípadoch určí sumu súd. Podmienkou je, že mesačná dávka musí byť na jedno dieťa aspoň vo výške 30 percent životného minima. V súčasnosti je stanovené na úrovni 5 130 korún, čo znamená, že vyživovacia povinnosť na jedno dieťa bude minimálne 1 539 korún mesačne. Platenie výživného je pritom pre rodičov zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na ich starostlivosť o domácnosť. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určovaní výživného sa pritom berú do úvahy všetky príjmy rodiča. Ak má príjmy aj z inej ako závislej činnosti, je povinný ich preukázať.
Pri určovaní výživného sa berie ohľad najmä na potreby dieťaťa. Ak to napríklad dovoľujú majetkové pomery rodiča, ktorý má výživné platiť, môže sa za odôvodnené potreby dieťaťa stanoviť aj tvorba úspor. Konečná suma, ktorú bude mesačne na dieťa platiť, sa teda zvýši.
V mnohých prípadoch sa však stáva, že aj napriek právoplatnému rozhodnutiu rodič výživné na dieťa neplatí. Tu opäť zasahuje súd a aj orgány činné v trestnom konaní. Zabúdať na výživné sa totiž nevypláca. Okrem exekúcií môže neplatičovi hroziť aj trest odňatia slobody až na tri roky a samozrejme celú sumu musí doplatiť.
StoryEditor