Ľudia míňajú stravné lístky nielen na stravovanie v reštauráciách, ale v čase krízy sa snažia šetriť, variť a nosiť si jedlo do práce. "Jedna časť gastrolístky využíva na stravovanie v rôznych prevádzkach, pretože z viacerých dôvodov uprednostňujú najesť sa v čase obeda namiesto strácania času nákupmi a následnou prípravou jedla doma na ďalší deň. Závisí to, prirodzene, od rodinnej situácie a iných okolností. Časť z nich uprednostňuje potravinový nákup a kalkuluje s tým, že si pripraví jedlo podľa vlastného gusta a finančne ich to vyjde výhodnejšie. Nie každý je však milovníkom vlastného kulinárskeho umenia a má dostatok času venovať sa vareniu,“ hovorí Štefan Petrík, konateľ spoločnosti Le Cheque Dejeuner.
Gastrolístky majú vyššiu cenu
Na vidieku bol a asi aj zostane podľa Štefana Petríka spôsob stravovania rozdielny. "Tam sa uprednostňuje skôr domácky pripravená strava. Existuje tu menej prevádzok, ktoré by pripravovali hotové jedlá s určitou variabilitou a výberom. V mestách je viac sklon využívať verejné stravovacie zariadenia, hlavne v lepšie situovaných vrstvách.“ Ako ďalej spresňuje, po prechode na euro sa najviac predávajú lístky v hodnotách 3 eurá, 3,30 eura a 2,70 eura. Keďže od apríla sa zmenili náhrady cestovného, na túto zmenu už zareagovala podľa Petríka značná časť firiem. Pre spoločnosti, i tie ekonomicky slabšie, je totiž výhodou, že napríklad pri zmrazovaní platov môžu aspoň čiastočne zvýšiť kúpyschopnosť zamestnancov zvýšením hodnoty jedálneho kupónu. "Z toho ide firme 55 percent do nákladov a u zamestnanca je celá suma oslobodená od zdanenia. Solventnejšie firmy, najmä z oblasti IT, bankovníctva a peňažníctva, ale aj firmy s menším počtom zamestnancov, využívajú túto možnosť a idú na hornú hranicu 3,60 eura, v niektorých prípadoch na 4 eurá a ojedinele i na 5 eur,“ objasňuje Štefan Petrík.
| Rozdielnosť v praxi - Mladšia generácia uprednostňuje stánky rýchleho občerstvenia, fast foody, prevádzky vo veľkých nákupných centrách, ale aj v reštauráciách. - Generácia nad 45 rokov je viac za prípravu jedál a ich konzumáciu v rodinnom vyhotovení a menej za pravidelné reštauračné stravovanie. |
Živnostníci často s nákupom váhajú
Živnostníci (SZČO) podľa Petríka príliš nesledujú legislatívne zmeny, ale po upozornení sú veľmi pružní a okamžite využívajú možnosť dať si do nákladov 3,60 eura za odpracovaný deň. Ak im to aktuálna finančná situácia neumožňuje, je lepšie, ak si objednajú jedálne kupóny na kratšie časové obdobie, napríklad i 1 či 2 mesiace. "U niektorých kríza priniesla existenčné problémy a zvažujú, či si uplatnia efektívne jedálne kupóny do nákladov. Preto váhajú s nákupom a vyčkávajú, ako sa im perspektíva podnikania vyvinie.“
Ľudia hľadajú, čo je výhodnejšie
Mnohí zamestnanci za stravné lístky nakupujú aj iné tovary, zvyčajne potraviny. Často je to aj z dôvodu, že cena obedového menu v reštauráciách často prekračuje cenu gastrolístka, čiže rozdiel si musia doplácať. Radšej si volia variant, že uprednostnia nákup potravín do domácnosti a prestravujú celú rodinu viac dní. "Spotrebiteľ sa správa podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie. Mnohé reštaurácie nevenujú dostatočnú pozornosť tomu, že aj používatelia kupónov porovnávajú ceny jednak medzi nimi navzájom, ale aj cenové relácie potravín. Ak tie pri základných potravinách skôr klesajú, zákazník dosť ťažko akceptuje zvyšovanie hodnoty menu a začne sa správať trhovo. Teda je to výzva pre tých, čo pripravujú denné menu, aby zvážili aj jeho cenovú reláciu vo svetle celkovej situácie na trhu,“ konštatuje Petrík.