Na stavebné sporenie sa môžeme pozerať dvojakým spôsobom. Ako na sporiaci a zároveň úrokový produkt. Sporiaca zložka stavebného sporenia by nebola príliš výhodná, keby nebola podporovaná štátnym príspevkom, ktorého výška je na tento rok 12,5 percenta zo sumy vloženej v daný rok, maximálne však 2 000 korún. "Pri opačnom pohľade môžeme povedať, že štátnu prémiu získavame maximálne zo sumy 16 000 korún. Ak sporíme viac, na sumu nad 16 000 Sk sa štátna prémia neposkytuje,“ hovorí Pavol Ďurkovič, analytik z finančno-poradenskej spoločnosti AWD. Na základe týchto údajov možno podľa neho o stavebnom sporení vyvodiť niekoľko záverov: "Keďže nasporená suma stále rastie a štátny príspevok sa poskytuje len z novovložených peňazí, s rastúcou dobou sporenia má stále menší vplyv na zhodnotenie. Preto platí, že čím dlhší čas sporíme, tým menšia je výhodnosť stavebného sporenia,“ hovorí. Spolu s úrokovými bonusmi vyplácanými stavebnými sporiteľňami sa priemerný ročný výnos zo stavebného sporenia (rendita stavebného sporenia) pohybuje v priemere na úrovni piatich až šiestich percent.
Stavebné sporenie umožňuje zhodnotiť formou štátnej prémie aj vyššiu sumu ako 16 000 korún, a to tak, že sa zmluva o stavebnom sporení založí na každého člena rodiny vrátane detí.
Úverový produkt
"Výhodou stavebného sporenia naďalej zostáva nízke úročenie pôžičiek, ktoré sa začína od 2,9 percenta ročne. Navyše, ide o garantovanú úrokovú sadzbu počas celého splácania úveru,“ hovorí Peter Világi, produktový manažér finančno-poradenskej spoločnosti Medical & Financial Consulting. Jej výška pritom nezávisí od bonity klienta a rozsahu zabezpečenia pôžičky, ako je tomu pri hypotékach či spotrebných úverov, ale vychádza výlučne zo zvolenej tarify stavebného sporenia.
Podľa finančných poradcov však musí klient čakať aj niekoľko rokov, aby získal nárok na výhodný stavebný úver. "Aj keď klient okamžite vloží 50 percent cieľovej sumy, tak v ideálnom prípade bude trvať najmenej dva roky a niekoľko mesiacov, kým mu stavebná sporiteľňa pridelí cieľovú sumu. Preto sú vo výhode tí, ktorí majú čas alebo si založili stavebné sporenie už v minulosti,“ hovorí Peter Világi. Nevýhodou môže byť aj kratšia lehota splácania poskytnutých stavebných úverov. Úver s úrokovou sadzbou 2,9 percenta musí klient ČSOB stavebnej sporiteľne splatiť najneskôr do 5,8 roka, klient Prvej stavebnej sporiteľne 5,6, respektíve 7,8 roka. V prípade Wüstenrot stavebnej sporiteľne možno stavebné úvery splácať aj počas 20 rokov, avšak pri vyššom úročení úverov. Nízke úrokové sadzby znamenajú nízku preplatenosť úverov, ich krátky čas splatnosti sa však premieta do výšky mesačných splátok, ktoré najmä pri vyšších úveroch si bude môcť dovoliť splácať len máloktorá rodina.
Milión bez dokladovania príjmu
Výhodou stavebných sporiteľní je aj to, že pri nižších sumách úverov nie je potrebné dokladovať príjem alebo ho zabezpečovať nehnuteľnosťou. Prvá stavebná sporiteľňa poskytne bez skúmania príjmu žiadateľa a bez záložného objektu úver až do výšky jeden milión korún. ČSOB Stavebná sporiteľňa poskytuje bez zabezpečenia zvýhodnený úver do 500-tisíc korún a Wüstenrot stavebná sporiteľňa nevyžaduje záruky pri stavebnom úvere do 400-tisíc korún a neskúma príjem pri úvere do 600-tisíc korún. Klient nepotrebuje zakladať nehnuteľnosť ani v prípade, keď žiada o medziúver. Sporiteľňa ako zabezpečenie akceptuje aj jedného alebo dvoch ručiteľov v závislosti od výšky medziúveru a nasporenej sumy.
Podľa Petra Világiho zohrá stavebné sporenie v budúcnosti veľkú úlohu pri obnove, zatepľovaní a rekonštrukcii panelákových bytov. Práve tam vidí najväčší potenciál na rozvoj biznisu stavebných sporiteľní. Aj napriek tomu, že na Slovensku stavebné sporenie využíva takmer 1,5 milióna obyvateľov, stále je tu podľa Karla Petra Gillera, predsedu predstavenstva Wüstenrot stavebnej sporiteľne priestor na jeho ďalšie rozširovanie. Na porovnanie - v Nemecku si totiž v stavebnom sporení sporí 80 percent občanov krajiny.