V praxi sa však až príliš často stretávam s tým, že ľudia v podstate nevedia, do čoho investovali a za akých podmienok. Preto sa pri poklese hodnoty svojej vstupnej investície zľaknú a radšej akceptujú stratu tým, že rušia program a zvyšok peňazí vyberú.
Skúsme si objasniť niektoré skutočnosti. Každý človek, ktorý chce investovať, by mal na tento účel použiť len voľné finančné prostriedky; teda tie, ktoré nebude určitý čas potrebovať aj keby ho zaskočili nepriaznivé okolnosti. Na okamžité použitie by mal mať na účte alebo na inom vkladovom produkte (vkladná knižka, krátkodobý termínovaný účet) k dispozícii financie na pokrytie svojej bežnej polročnej spotreby pri výpadku príjmu.
Mám teda voľné prostriedky a chcem ich investovať. Napríklad do podielových fondov. Mal by som preto niečo vedieť o ich fungovaní. Podielové fondy sú nástrojom kolektívneho investovania, ktoré umožňujú aj menším a malým investorom podieľať sa na investovaní tak, ako to robia solventní klienti.
Spojením finančných prostriedkov viacerých klientov môže správcovská spoločnosť nakúpiť napríklad štátne dlhopisy (jeden dlhopis cca 33 000 €), akcie firiem a iné. Podielové fondy licencovaných správcovských spoločností majú štatút, depozitára a dohliada na ne Národná banka Slovenska. Štatút sú stanovy, ktoré presne určujú investičnú stratégiu (percentuálne rozdelenie peňažných, dlhopisových a akciových trhov), ktorých podielové jednotky investor nakupuje. Depozitár dohliada na dodržiavanie štatútu, kontroluje, či správcovská spoločnosť koná v prospech klientov (laicky povedané nakupuje lacno a predáva draho), a vedie účty. NBS dohliada na celý proces. Investícia cez správcovskú spoločnosť je chránená Garančným fondom investícií (GFI ) do výšky 100% zainvestovaného majetku klientov.
Táto ochrana platí v období, keď sú finančné prostriedky na účte správcovskej spoločnosti, teda kým za ne nenakúpi podielové jednotky. V tom momente, keď správcovská spoločnosť zainvestuje peniaze klienta, stáva sa klient investorom a ochrana GFI sa už na neho nevzťahuje. Ale podielový fond, ktorého podiely klient vlastní, nemôže skrachovať. Ak skrachuje správcovská spoločnosť, fond iba prejde pod iného správcu.
Fond je vlastne také veľké prasiatko, do ktorého rôzni investori vkladajú peniažky a správcovská spoločnosť sa o to prasiatko stará, ale nevlastní ho. Vlastníkmi prasiatka (fondu) sú podielnici, čiže osoby, ktoré do prasiatka investovali. Každý by ale mal vedieť, že hodnota podielov, ktoré nakúpil, môže rásť, ale môže aj klesať. Preto by si mal každý investor (klient) vopred premyslieť aké veľké riziko je schopný akceptovať a na ako dlho nesiahne na investované peniaze (skutočne je veľmi dôležité dodržať dohodnutú dobu investovania).
To sú zásadné otázky, podľa ktorej si vyberá typ podielového fondu. Ak ho uspokojí aj nižšie zhodnotenie vyvážené malou pravdepodobnosťou poklesu vstupnej investície – vhodný je konzervatívny fond (na cca 1-3 roky). Ak požaduje stredne vysoké zhodnotenie (ale dokáže sa zmieriť s tým, že hodnota investície sa môže aj znížiť) a môže investovať na 3 - 5 rokov, je vhodný zmiešaný fond. Ak klienta láka vysoký zisk a „neznervózňujú ho“ výkyvy ceny podielových jednotiek, môže si vybrať akciový fond na cca 7 a viac rokov. Musí však rátať s tým, že hodnota jeho investície môže výrazne poklesnúť; v prípade poklesu však bude mať aj na nákup ďalších podielov, pretože budú lacné.
Na záver: vyberte si preto typ investície podľa svojho naturelu a poraďte sa s investičným poradcom. Preverte si kam investujete a nechajte si vysvetliť všetko, čo vám v tejto súvislosti zíde na um. A nerozhodujte sa pod tlakom. Ak na vás niekto tlačí, aby ste práve teraz investovali do spoločnosti, ktorú vám odporučil, spravidla ho k tomu vedú iné dôvody ako váš prospech.
Yvona Vajdová Salve Finance |