Zbytočné prieťahy v súdnom konaní aj v konaní o výživnom -- toto sú najčastejšie problémy ľudí, s ktorými sa stretáva verejný ochranca práv Pavel Kandráč. "Súdy často nedodržiavajú požiadavku, aby sa vo veciach starostlivosti o maloletých postupovalo osobitnou rýchlosťou. Podľa Občianskeho súdneho poriadku vo veciach starostlivosti o maloletých súd musí rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania, hovorí Katarína Paulínová, právnička Kancelárie verejného ochrancu práv. Ako ďalej dodáva, z podnetov podávateľov je tiež zrejmé, že najčastejšie problémy v oblasti výživného sa týkajú neplnenia vyživovacej povinnosti riadne a včas a tiež stanovenia jeho výšky.
Výživné od oboch rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je obmedzená vekom dieťaťa, ale schopnosťou samostatne sa postarať o svoju existenciu a výživu. "Teda aj plnoleté dieťa má za určených podmienok právo na výživné od rodičov. Platí tu podobný postup ako u maloletých detí, ale s určitými odlišnosťami. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh. Ten podáva plnoleté dieťa. Keďže obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, nie je vylúčené, aby bol návrh podaný aj proti obom," radí Katarína Paulínová.
O zrušení výživného rozhodne súd
Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa začatia konania. "Zmeniť rozsudok z dôvodu zmeny pomerov (napríklad plnoleté dieťa začne študovať na vysokej škole) možno len na návrh. Ak je vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, táto nezaniká okamihom dosiahnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť," dodáva Paulínová.
Ako na záver spresňuje, je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Právo na výživné pre plnoleté dieťa nemožno vôbec priznať vtedy, ak by to odporovalo dobrým mravom -- napríklad životná úroveň dieťaťa by bola vyššia ako životná úroveň rodičov.
Zuzana Kullová