Starobné dôchodkové sporenie, ktoré je súčasťou druhého kapitalizačného piliera, prináša od 1. januára budúceho roka možnosť sporenia na osobnom účte sporiteľa. Príspevky sporiteľa sú príjmom Sociálnej poisťovne. Tá ich potom ďalej postupuje na príslušný účet dôchodkového fondu spravovaného dôchodkovom správcovskou spoločnosťou. Účelom sporenia je, spolu so starobným poistením, ktoré je súčasťou dôchodkového poistenia a spadá do prvého piliera, zabezpečiť príjem v starobe, alebo príjem pozostalým v prípade smrti sporiteľa.
Kto je sporiteľom
Sporiteľom je pritom fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou (DSS) na základe vlastného výberu, alebo mu DSS pridelila Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa určí DSS tomu sporiteľovi, ktorému vzniká zo zákona povinnosť uzavrieť zmluvu a on si sám DSS nevyberie v stanovenom termíne. Sporiteľom môže byť aj poberateľ starobného alebo predčasného starobného dôchodku ako disponibilného prebytku.
Povinne alebo dobrovoľne
Povinne sa sporiteľom stáva osoba, ktorá je účastníkom dôchodkového poistenia (povinným alebo dobrovoľným) a prvýkrát sa zamestná po 1. januári 2005. Ostatní (zamestnaní už pred rokom 2005) môžu vstúpiť do kapitalizačného piliera dobrovoľne. Rozhodnúť sa môžu v priebehu 18 mesiacov, najneskôr do 30. júna 2006. Povinným účastníkom je aj poberateľ invalidného dôchodku, ktorý ešte nedovŕšil vek odchodu do dôchodku a predtým, než mu bol priznaný tento dôchodok, bol účastníkom starobného dôchodkového sporenia. Povinná účasť nastáva dňom vzniku povinného dôchodkového poistenia. Teda dňom prihlásenia sa na dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni. Na druhej strane účasť zaniká dňom odhlásenia sa z dôchodkového poistenia v Sociálnej poisťovni.
Dôchodkové sporenie sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby. Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia vzniká dovŕšením 15 rokov.
Prerušenie sporenia
Do starobného dôchodkového sporenia sa počíta obdobie, počas ktorého sa sporiteľ zúčastňuje na starobnom dôchodkovom sporení. V prípade zamestnanca je to aj obdobie, počas ktorého bol dočasne práceneschopný. Do sporenia sa nezapočítava to obdobie, počas ktorého klient preruší platenie príspevkov. Prerušenie u zamestnanca nastáva, ak je prerušené dôchodkové poistenie. Teda počas čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, neospravedlnenej neprítomnosti v práci, výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb sa prerušenie týka len obdobia, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Ak SZČO (alebo dobrovoľný účastník sporenia) ako povinný sporiteľ, neuhradí príspevok načas a v správnej výške, obdobie dôchodkového sporenia sa bude počítať odo dňa, kedy dlžnú sumu zaplatí. Ak ide o dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľom, potom sa za obdobie sporenia považuje aj obdobie poskytovania materského.
Kto platí príspevky
Príspevky do starobného dôchodkového sporenia platí v prvom rade zamestnávateľ, ktorý odvádza peniaze za svojich zamestnancov. Ako povinný účastník sporenia ďalej príspevky uhrádza samostatne zárobkovo činná osoba. Pre starobné dôchodkové sporenie a jeho platenie sa môže rozhodnúť aj dobrovoľne zúčastnená osoba. Štát, prostredníctvom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, platí príspevky za vojakov základnej, náhradnej služby, občana civilnej služby, osobu starajúcu sa o dieťa do šiestich rokov, resp. do siedmich rokov, ak nie je povinná platiť tento príspevok sama a nie je poberateľom invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa platí príspevky za invalidných dôchodcov do dovŕšenia dôchodkového veku, ak boli pred vznikom nároku na invalidný dôchodok účastníkmi starobného dôchodkového sporenia.
Vymeriavací základ a sadzba
Vymeriavací základ pre príspevky je rovnaký ako vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Ak osoba platí príspevky spätne (len tá osoba, ktorá môže platiť spätne poistné na dôchodkové poistenie), vymeriavacím základom je suma ňou určená, najmenej však vo výške minimálnej mzdy 6 080 Sk.
Príspevky sa platia bezhotovostným prevodom, poštovým poukazom a v hotovosti. Ich splatnosť je do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Sadzba príspevkov je deväť percent z vymeriavacieho základu.
Kedy sa príspevky neplatia
Povinnosť platiť príspevky sa nevzťahuje na obdobie, kedy SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo zamestnanec, nie je povinná platiť dôchodkové poistné. Povinnosť platiť poistné pritom nie je v období poskytovania materského príspevku, poskytovania rodičovského príspevku (ak osoba nevykonáva zárobkovú činnosť), v prvých desiatich dňoch ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, v prípade výkonu základnej, náhradnej služby alebo civilnej služby a pri práceneschopnosti jednotlivých osôb.