Šéf protimonopolného úradu Ulf Böge dal 15 plynárenským podnikom ultimátum do polnoci zo stredy na štvrtok, aby pristúpili na jeho požiadavky. Podľa denníka Handelsblatt firmy využili termín do poslednej minúty. Rokovania naďalej pokračujú, no komplikuje ich nejednotnosť v sektore. Kým Wingas, dcéra koncernu BASF, už vopred signalizoval pochopenie pre Bögeho postoj, iné spoločnosti, najmä však E.ON Ruhrgas, sa vehementne stavali na odpor proti navrhovaným smerniciam.
Žiadna zo strán sa zatiaľ k stavu rokovaní nevyjadrila, no podľa znalcov všetky strany majú záujem o dohodu, v opačnom prípade totiž hrozia zdĺhavé právne spory. Böge by mohol zablokovať existujúce zmluvy a nové zakázať, kým firmy by mohli na súde podať sťažnosti, ktoré by mali odkladný účinok. Samotné otvorenie súdneho procesu by mohlo trvať do polovice budúceho roka a rozhodnutie by bolo možné očakávať aj o štyri roky.
Böge chce zakázať dlhodobé zmluvy s platnosťou až 20 rokov, pomocou ktorých si dodávatelia plynu dlhodobo a v podstate exkluzívne na seba nadviazali mestské a regionálne rozvodné podniky. Böge chce obmedziť ich platnosť na dva roky, ak pokrývajú viac než 80 percent potreby odberateľa. Štvorročnú zmluvu bude možné uzavrieť iba v prípade, ak pokryje najviac 50 percent potrieb. Podľa Bögeho by sa tak podstatne zmenili pomery na nemeckom plynárenskom trhu, no zároveň by museli firmy pozmeniť a nanovo prerokovať stovky dohôd.
Bögeho krížová výprava je sporná najmä pre zásahy do podnikateľskej slobody. "Prečo by sa nemohol dlhodobo zaviazať mestský komunálny podnik, ak to chce urobiť?" argumentuje odborník na protimonopolné právo Hermann-Josef Bunte. Otázne je aj to, či súdy prijmú tesné hranice protimonopolného úradu.
Na druhej strane sa Bögeho úsilie stretáva s politickou podporou. Podľa denníka Die Welt hovorkyňa parlamentnej frakcie strany FDP Gudrun Kopp varovala úrad pred "falošnými kompromismi s plynárenskými monopolmi" a postoj E.ON Ruhrgas označila "skôr za bazárovú ekonomiku než trhové hospodárstvo na jasných základoch".
Prispieva k tomu aj fakt, že priemysel musí platiť čoraz väčšie sumy za energie. Podľa Spolkového štatistického úradu priemysel v auguste zaplatil za elektrinu v priemere o 9,2 percenta viac než v decembri minulého roka a za zemný plyn dokonca o 16,7 percenta viac.
| Predaj plynu v roku 2004 (v mld. kWh) | |
| E.ON Ruhrgas |
868 |
| RWE Energy |
292 |
| Wingas |
189 |
| VNG |
162 |
| EnBW |
88 |
| Zdroj: Handelsblatt | |