Okrem nich odpady spaľujú aj cementárne a niektoré nemocničné spaľovne, ktoré tiež majú problémy s emisiami, resp. s plnením emisných limitov. Podľa ministerstva životného prostredia je technicky i ekonomicky výhodnejšie stavať väčšie spaľovne. Rezort pripravuje nový program odpadového hospodárstva na roky 2006 až 2010, ktorý by mal vyriešiť aj počet nadregionálnych spaľovní nebezpečných odpadov. Podľa odhadov by mali stačiť dve až tri. Problémom však je, kde ich vybudovať. Nikto totiž nechce žiť v blízkosti spaľovní nebezpečných odpadov.
Rezort zdravotníctva v roku 2002 dobudoval desať regionálnych spaľovní. Ako informovala Eva Slováková z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva. Odpady zo zdravotníckych zariadení, ktoré nemajú funkčné spaľovne, sa zneškodňujú na základe zmluvných vzťahov so špecializovanými organizáciami.
Ekologické organizácie navrhujú, aby sa spaľovne nebezpečného odpadu nahradili alternatívnymi technológiami. "Ekologickejšie a lacnejšie by bolo odpady v nemocniciach lepšie triediť a nespaľovať ich, ale napríklad sterilizovať alebo chemicky zneškodňovať," povedal predseda združenia Priatelia Zeme Ladislav Hegyi. Pri sterilizovaní totiž nevznikajú dioxíny.
Majiteľ prešovskej spaľovne Fecupral Štefan Hanigovský s tým nesúhlasí. Napríklad krvný set, v ktorom ostane krvná plazma a iné organické zvyšky, sa podľa neho nedá sterilizovať. "V Českej republike sa o to pokúsili, ale nevyšlo to. Nakoniec tento odpad skončil v starej bani," dodal.
Fecupral je jediná spaľovňa na Slovensku, ktorá má dioxínový filter. "Aj keby boli spaľovne tisíckrát lepšie, ekologickí aktivisti budú proti nim. Pritom technológia, ktorú navrhujú, neprešla procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie," upozornil Hanigovský. V tejto súvislosti spomenul kampaň Greenpeace po objavení starých agrárnych chemikálií v obci Beladice. "Dali ich do sudov, ktoré prevzala istá firma, napokon však skončili u nás. Chemikálie sme bezpečne spálili," zdôraznil.
V Trnovci sú proti výstavbe spaľovne
Ekologické organizácie protestujú napríklad proti projektu nadregionálnej spaľovne nebezpečného odpadu v Trnovci nad Váhom. Okrem iného mu vyčítajú príliš veľkú kapacitu spaľovania. Spaľovňa by mala ročne likvidovať 30-tisíc ton odpadu. Výhrady majú aj - podľa nich - k nízkej bezpečnosti spaľovne. "Keby toto niekto navrhol v západnej Európe, ako odborník by sa odpísal," podčiarkol Hegyi. Expert na vypracovanie zvozovej štúdie odpadu Mikuláš Jánovský obhajuje výkon spaľovne. Štúdia vnikla s pomocou organizácií rezortu životného prostredia, verejnej správy a priemyslu. Projekt zohľadňuje aj požiadavky nemocníc na likvidáciu odpadu. Proti výstavbe sa však postavila väčšina obyvateľov Trnovca. Podľa nich by neúmerne zvýšila environmentálnu záťaž, keďže by mala stáť pri tamojšej chemičke Duslo.
| Produkcia nebezpečných odpadov v Slovenskej republike |
| - Ročne sa na Slovensku vyprodukuje 600- až 700-tisíc ton nebezpečných odpadov |
| - Približne 30 percent ide na skládky, čo potenciálne ohrozuje životné prostredie |
| - Najviac emisií dioxínov sa produkuje pri výrobe železných a neželezných kovov, spaľovaní odpadu a výrobe chemikálií |
| Zdroj: hn |