Európska únia produkuje ročne 11 miliónov ton hydinového mäsa, z ktorého vyvezie približne milión ton. Hodnota vývozu v minulom roku dosiahla vyše miliardy eur. Aj keď vtáčia chrípka nakoniec nemusí byť aktuálna a k hromadnému zabíjaniu hydiny nedôjde, obavy hydinárov vyvolávajú aj možné zmeny v správaní spotrebiteľov. Aj keď zatiaľ je situácia na trhu pokojná, podľa agentúry Reuters v niektorých oblastiach už zaznamenali zníženie predaja hydinového mäsa a výrobkov. Vo Francúzsku, ktoré má najväčší hydinársky sektor v Európe, hlavný veľkoobchodný trh v Rungise neďaleko Paríža už informoval o poklese záujmu o tento druh mäsa. "Od začiatku októbra sme zaregistrovali 10-percentný medziročný pokles v spotrebe hydinového mäsa," uviedla hovorkyňa únie francúzskych veľkopredajcov hydiny. "Príčinou je jednoznačne vtáčia chrípka." Ďalšie oblasti však zatiaľ väčšie výkyvy v reakciách spotrebiteľov nezaznamenali. Podobne sú zatiaľ pokojní aj Nemci, naopak, Taliani majú väčší strach. Jedna z vedúcich agroskupín Coldiretti uviedla, že v septembri 2005 klesol záujem o kúpu hydinového mäsa medziročne o 32 percent.
Napätie v Holandsku
Aj keď mnohí potvrdzujú, že je zatiaľ príliš skoro odhadnúť možný dosah rozšírenia vtáčej chrípky na hydinársky sektor, prepuknutie omnoho miernejšej formy vírusu H5N7 v roku 2003 v Holandsku im dáva predstavu o potenciálnych stratách. Krajina bola v tom čase najväčším európskym producentom hydiny -- chovala okolo 100 miliónov kurčiat. Približne 30 miliónov z nich však museli zabiť a len tento krok ich stál 150 miliónov eur. Celkové straty pre hydinársky sektor v krajine dosiahli okolo 500 miliónov eur. A Holandsko sa môže opäť obávať. V dôsledku intenzívneho chovu hydiny v malej krajine môže byť podľa experta na vtáčiu chrípku Alberta Osterhausa prípadné rozšírenie choroby do Holandska pre tamojší agrosektor katastrofou.
Od lovu kačíc až po turistiku
No nielen hydinársky sektor má obavy z možného rozšírenia vtáčej chrípky do Európy. Ako uviedla BBC, na vtáčiu chorobu doplatia aj ďalšie sektory. Európa je napríklad najväčším trhom, čo sa týka organizovaného lovu divokého vtáctva, či už kačíc, husí, jastrabov alebo sokolov. V Rusku, kde sa vtáčia chrípka už objavila, v mnohých oblastiach zakázali lov divokého vtáctva a takýto vývoj nie je vylúčený ani v strednej a západnej Európe. Okrem finančných strát v tomto sektore môže na najnovšiu chorobu zvierat doplatiť aj vidiek. Konkrétne britské vidiecke oblasti si dobre pamätajú na finančné straty v dôsledku poklesu záujmu turistov po vypuknutí epidémie slintačky a krívačky. Ešte väčšia rana by bolo ignorovanie celých krajín, v ktorých by sa choroba vyskytla. Turecký minister poľnohospodárstva Mehdi Eder preto už vyzval médiá, aby o výskyte vtáčej chrípky v Turecku informovali "zodpovedne". Podľa BBC cestovný ruch v Turecku rastie ročne o 10 percent a podľa odhadov by do roku 2007 mal do štátnej pokladnice priniesť viac než 20 miliárd dolárov. Zatiaľ však turistov prípad neznepokojil a v letoviskách ostávajú.
Napriek súčasnému pokoju sa mnohé firmy radšej "poisťujú". Viaceré cestovné kancelárie už vybavujú svoj personál pri letoch do Ázie a ďalších krajín s výskytom choroby liekmi proti vtáčej chrípke a niektoré korporácie už menia plány služobných ciest svojich zamestnancov do rizikových oblastí. Niektoré nadnárodné firmy ako Deutsche Bank, HSBC a UBS vypracovali plány na prípadnú repatriáciu zamestnancov z pobočiek v postihnutých oblastiach, ak by vírus zmutoval do formy nebezpečnej pre ľudí.
Podpora biotechnológiám
Na druhej strane, sektory ako farmaceutický a biotechnologický, vírus vtáčej chrípky výrazne podporili. Podľa internetovej stránky The Age akcie firmám z tohto sektora išli rapídne hore bez ohľadu na ich lokalizáciu. Napríklad, austrálska spoločnosť Biota zaznamenala v piatok minulý týždeň 18-percentný rast akcií, zatiaľ čo akcie mnohých iných podnikov smerovali dolu. Príčina? Európska komisia zvolala mimoriadnu schôdzku po tom, čo sa vtáčia chrípka objavila v Turecku. Biota je jednou z firiem, ktoré vyrábajú liek proti chrípke. Rovnaký vývoj zaznamenala aj konkurenčná firma Imugene, ktorá síce tak ďaleko s liekom nie je, no stačilo jej dvakrát oznámiť, že pracuje na výskume a akcie išli hore. To sa ešte pred pár týždňami prepadali.
Aj ďalšie spoločnosti ťažia z obáv zdravotníkov po celom svete. Najväčší výrobca patentovaného lieku proti chrípke Tamiflu, švajčiarska spoločnosť Roche, podľa agentúry Bloomberg oznámila, že do polovice budúceho roka 10-násobne zvýši produkciu. Už v tomto roku zvýšila produkciu a ďalším patentovaným liekom je Relenza firmy GlaxoSmithKline. Od obidvoch odoberá lieky aj americká vláda a firmy majú odbyt liekov, o ktoré doteraz mimoriadny záujem nebol, zaistený.
Roche zastúpia Indovia
Maximum by chcela vyťažiť z tejto situácie Roche, ktorá má patent platný do roku 2016 a liekom Tamiflu obsadené prakticky všetky západné trhy. Už v tomto roku zvýšila produkciu oproti roku 2004 na dvojnásobok a experti odhadujú, že tohtoročné príjmy z Tamiflu dosiahnu minimálne 620 miliónov dolárov. Ako uviedla ABC News, firma nemieni umožniť ďalším výrobcom spolupodieľať sa na výrobe dnes lukratívneho lieku, ktorý je však v dôsledku hromadenia zásob bohatými krajinami ťažko prístupný pre chudobnejšie krajiny. Na Roche apeloval aj generálny tajomník OSN Kofi Annan, Švajčiari však patent sprístupniť nechcú.
Zastúpiť ich môže indická firma Cipla. Tá potvrdila informácie uverejnené v New York Times, že už začína s výrobou generika Tamiflu. Spoločnosť uviedla, že neplánuje zatiaľ vstúpiť na európsky a americký trh, aspoň dovtedy, kým by sa v týchto oblastiach nevyhlásila mimoriadna situácia, keď by už nestačili dodávky Tamiflu. Generikom mieni zásobovať prednostne rozvojové oblasti, hlavne v najviac postihnutej Ázii.