Ak svet nezmení svoje energetické návyky, hrozí mu rastúca závislosť od politicky nestabilného Blízkeho východu. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) vo svojej najnovšej správe World Energy Outlook očakáva, že dopyt po energii a s ním súvisiace emisie skleníkových plynov do roku 2030 stúpnu o viac než 50 percent, ak svet bude naďalej nekontrolovane spaľovať ropu. IEA varuje, že súčasný vývoj ohrozuje aj globálny ekologický systém, pretože emisie oxidu uhličitého (CO2) sa podľa nej zvýšia o 52 percent.
Ekologická hrozba
Podľa agentúry Reuters najväčší vývozca ropy, Saudská Arábia, musí do roku 2030 investovať do ropných a plynárenských projektov 174 miliárd dolárov. Všetky ropné krajiny musia uvoľniť ročne 56 miliárd dolárov na vrty a rafinérie, ak chcú pokryť dopyt v nasledujúcich 25 rokoch, v opačnom prípade hrozí prudký rast cien ropy. "Tieto očakávané trendy majú veľký dosah a povedú k neudržateľnej situácii," hovorí výkonný riaditeľ IEA Claude Mandill. "Musíme zmeniť tieto dôsledky a dostať planétu na udržateľnú energetickú cestu."
Toto vyjadrenie odzrkadľuje názor, prevládajúci v agentúre, medzi ktorej členov patrí aj najväčší svetový znečisťovateľ a konzument ropy USA. Spojené štáty pritom odstúpili od Kjótskeho protokolu v roku 2001 a doteraz ho odmietajú podpísať.
Tri scenáre
Podľa denníka Handelsblatt experti IEA vypracovali tri možné scenáre vývoja dopytu po energii vo svete. Referenčný scenár očakáva, že vlády dodržia svoju súčasnú politiku a ropné krajiny budú do kľúčového priemyslu investovať veľké sumy. V roku 2030 bude dopyt po energii o 50 percent vyšší než v súčasnosti a podiel Blízkeho východu a severnej Afriky na zásobovaní sveta drasticky stúpne. V tomto prípade však kvôli prudkému rastu emisií oxidu uhličitého vznikajú odôvodnené pochybnosti o udržateľnosti svetového energetického systému. Na základe tohto scenára sa cena ropy v roku 2030 vyšplhá zhruba na 65 dolárov za barel.
Krízový scenár hovorí o škrtení investičného rozpočtu v ropných krajinách Blízkeho východu a severnej Afrike, čo môže vyvolať krízu v zásobovaní sveta energiami. Cena ropy je tu približne o 30 percent, čiže asi o 13 dolárov za barel, vyššia než v referenčnom scenári, pretože vzhľadom na neistotu v zásobovaní ceny na trhoch výrazne kolíšu. Vysoké ceny však utlmujú dopyt a to zas spôsobuje pokles príjmov krajín z vývozu ropy a zemného plynu.
IEA vypracovala aj alternatívnu možnosť, v ktorej predpokladá, že odberateľské krajiny zavedú účinné opatrenia so spoločným menovateľom: odklon od fosílnych palív. Spotreba energie v tomto prípade klesá o desať percent pod úroveň v referenčnom scenári, čo znamená pokles príjmov ropných krajín z exportu. Tento prepad však zďaleka nedosahuje úroveň krízového modelu. V porovnaní s prvým uvedeným scenárom sú emisie CO2 o 16 percent nižšie.
Úspory a alternatívy
No dokonca aj v prípade, že vlády rozvinutých krajín prijmú opatrenia z hľadiska ochrany životného prostredia a energetickej bezpečnosti, dopyt do roku 2030 stúpne o 37 percent. Bez obnoviteľných zdrojov energie teda svet nevyžije. Hoci IEA nepovažuje obnoviteľné energie za zázračnú medicínu, najväčšie odberateľské krajiny by sa mali odhodlať prijať zásadné opatrenia a využívať čo najviac energetických zdrojov. Ak sa tak nestane, alternatívne zdroje sa dostanú na vedľajšiu koľaj a ich podiel na zásobovaní sa bude pohybovať v jednocifernom percentuálnom rámci.
Okrem obnoviteľných zdrojov IEA odporúča predovšetkým šetrenie a efektívnejšie využívanie energie, ktoré by k riešeniu problémov prispeli najviac.
Bez atómovej energie to nepôjde
Fatih Birol, šéfekonóm IEA
Handelsblatt: Pán Birol, vyzerá to tak, že energetická situácia sa od vašej poslednej prognózy dramaticky zmenila.
-- Spotrebitelia aj producenti sú vo veľmi ťažkej situácii. Ak nebudeme rýchlo konať, vzniknú problémy s rastom svetového hospodárstva. A to má dosah na všetkých. Preto žiadame producentov, aby investovali do rozvoja energetického sektora a spotrebiteľov vyzývame, aby šetrili ropou. Poobzerajte sa po alternatívnych zdrojoch, v opačnom prípade budeme dlhé roky žiť s vysokými cenami energie.
V žiadnom vašom scenári však alternatívne energie nehrajú veľkú úlohu. Prečo?
-- Naopak, v našej alternatívnej prognóze majú obnoviteľné zdroje dôležitú úlohu. Nemyslím si však, že mohli byť riešením klimatických problémov a energetickej bezpečnosti. To zvládne len kombinácia efektívnejšieho využívania energií, alternatívnych zdrojov a atómovej energie.
Nastane renesancia atómovej energie?
-- Záujem o ňu rastie v mnohých krajinách. Kategorické vylúčenie atómovej energie zo života považujem za nesprávne. Napríklad v Nemecku by sa ňou mohla obmedziť rastúca závislosť od zemného plynu.
Vo vašom optimistickom scenári narastajú emisie CO2. Kedy nastane skutočný pokles?
-- Závisí to od krokov medzinárodnej komunity na základe Kjótskeho protokolu. Naše scenáre, napríklad nezohľadňujú obchodovanie s emisiami, ktoré by mohlo veľa zmeniť. Bez skutočného technologického prielomu sa však súčasný trend nedá zvrátiť.
Deň, keď nebudeme potrebovať ropu ani zemný plyn, je teda v nedohľadne.
-- Rezervy máme do roku 2030. Z geologického hľadiska síce nemáme problém, ale jedného dňa budeme musieť žiť bez ropy a zemného plynu. A na to sa musíme pripraviť už teraz.