Vo štvrtok minulý týždeň bola v aukcii predaná posledná významná produkčná jednotka Samaraneftegaz a v piatok sa odysea Jukosu skončila predajom jej centrály v Moskve. Nepredané ostávajú ešte zahraničné aktíva firmy, ktoré majú často okrem Jukosu aj zahraničného vlastníka. Takým prípadom je aj slovenský Transpetrol. Ich prípadný predaj je komplikovaný práve pre podiel cudzej firmy.
Boj o centrálu
Posledné významnejšie aktívum Jukosu v Rusku kúpila vo štvrtok štátna firma Rosnefť cez divíziu Nefť-Activ. Tým boli Samaraneftegaz a tri rafinérie (Kujbišev. Novokujbišev a Syzraň) za 165,53 miliardy rubľov (160,1 miliardy Sk).
Zatiaľ čo analytici takýto priebeh aukcie očakávali, prekvapenie prišlo v piatok. Centrálu Jukosu v Moskve kúpila po dramatickej aukcii so 707 protiponukami neznáma firma Prana. Zatiaľ čo vyvolávacia cena bola 22,1 miliardy rubľov, Prana ju vyhnala na 100 miliárd.
"Nikto by nebol veril, že sa aukcia bude vyvíjať takto," neskrýval prekvapenie hovorca konkurzného správcu Nikolaj Laškevič. Jeden zo zdrojov blízky aukcií informoval, že za Pranou je podľa neho Gazprom, ktorý bol v skutočnosti jediným skutočným konkurentom Rosnefti v boji o aktíva Jukosu.
Podľa niektorých pozorovateľov však Prana vedela, čo robí, pretože súčasťou balíka, v ktorom bola centrála, bola aj maklérska firma Trading House Yukos-M. A tá má údajne v podzemí ešte veľký kapitál získaný z predaja ropy.
Rosnefť kúpila aj správcu
Ani Rosnefť však nestratila. Získaním produkčných aktív sa podľa Miami Herald z ôsmej najväčšej ropnej firmy v Rusku v roku 2004 vypracovala na jednotku. Jej produkcia teraz dosahuje 2,1 milióna barelov denne, čo je úroveň produkcie Iraku alebo Nigérie. A odvďačiť sa vie. Konkurzný správca Jukosu Eduard Rebgun bol nominovaný do Správnej rady Rosnefti.
Naopak, pre Jukos sa všetko končí. Stratou všetkých kľúčových aktív a centrály už de facto neexistuje a takmer celé jej vedenie je vo väzení. Jej bývalý šéf Michail Chodorkovskij si odpykáva osemročný trest za daňové úniky na Sibíri a aby neovplyvnil prezidentské voľby, prokuratúra oznámila ďalšie žaloby proti nemu za údajné pranie špinavých peňazí. Takto by mohol ostať za mrežami až do roku 2012.
Západ pomáhal likvidovať
Hlavní akcionári firmy sa zatiaľ nevzdávajú a denníku Washington Post povedali, že aukcie napadnú na medzinárodných súdoch. Kremeľ obviňujú z vedomej likvidácie firmy, ktorá by aj zámerne určené daňové nedoplatky mohla splatiť.
Šance akcionárov sú však podľa Vedomostí na vážkach, pretože kľúčové aktíva získali firmy - prostredníci alebo rôzne divízie, ktoré ich neskôr presunuli k hlavným hráčom ako Rosnefť či Gazprom. Takto sa ruské giganty môžu vyhnúť možnému súdnemu sporu. Navyše, ani Západ už kauzu neberie tak dramaticky ako na začiatku. Nakoniec, akvizície v prospech Rosnefti financovali svojimi úvermi západné banky a na aukciách sa zúčastňovali západné firmy ako British Petroleum či Royal Dutch Shell.
Pád Jukosu
2. júla 2003 - zatkli hlavného akcionára Jukosu Platona Lebedeva
25. októbra 2003 - v Novosibirsku zatkli šéfa firmy Michaila Chodorkovského
30. októbra 2003 - prokuratúra zabavila 44 percent akcií Jukosu
30. decembra 2003 - prvé požiadavky daňových úradov na doplatky daní
15. decembra 2004 - Jukos žiada v USA o ochranu pred bankrotom
19. decembra 2004 - štátna Rosnefť získava v nútenej aukcii kľúčový Juganskneftegaz
31. mája 2005 - Chodorkovskij odsúdený na deväť rokov za podvody (neskôr trest skrátili o rok)
10. marca 2006 - veriteľské banky Jukosu žiadajú súd v Moskve o bankrot firmy
1. augusta 2006 - Moskovský súd vyhlásil bankrot
27. marca 2007 - Rosnefť odkupuje takmer 10 percent svojich akcií vlastnených Jukosom
4. apríla 2007 - časť aktív Jukosu (údajne v prospech Gazpromu) kupujú talianske Enel a Eni
3. - 10. mája 2007 - kľúčové divízie Tomsknefť a Samaraneftegaz získava Rosnefť
11. mája 2007 - predaná je centrála Jukosu