Čínske podniky vlani investovali v zahraničí sedem miliárd dolárov, v prepočte asi 211,6 miliardy korún. Bolo to len niečo viac ako jedenásť percent z priamych zahraničných investícií objeme 60 miliárd dolárov, ktoré prišli vlani do krajiny.
Údaj o investíciách Číny v cudzine potvrdzuje, že sa zosilňuje prepojenie štvrtej najväčšej ekonomiky sveta s ostatnými časťami planéty a tento proces sa v nasledujúcom období ešte zrýchli.
Pomohol tomu aj fakt, že od začiatku júla prestalo platiť nariadenie, podľa ktorého sa museli čínske firmy uspokojiť s prísnymi limitmi na devízy na podnikanie v zahraničí. Peking v apríli uľahčil individuálnym investorom a podnikom prístup k devízovým prostriedkom, keď čínskym bankám umožnil získavať prostriedky pre klientov v zahraničí.
Okrem toho v poslednom štvrťroku 2006 začne Štátny fond sociálneho zabezpečenia investovať svoje peniaze v zahraničí. V prvej etape vyčlení na podnikanie v cudzine osemsto miliónov dolárov. Fond bude investovať do štátnych obligácií a akcií. Vznikol v roku 2000 a jeho úlohou je prispievať k sociálnemu zabezpečeniu dôchodcov zo štátnych firiem. Na účte fondu sa nachádza takmer 212 miliárd jüanov, v prepočte 795 miliárd korún.
Medzi najväčších čínskych investorov v zahraničí patria štátne podniky NCPC, Petro China, CNOOC a Sinopec, ktoré sa usilujú získať ropné polia. Tieto štyri firmy vlani investovali do projektov v zahraničí spolu deväť miliárd dolárov. Napríklad NCPC na získanie spoločnosti Petro Kazahkstan vynaložila štyri miliardy dolárov.
Iné čínske podniky zasa začínajú vstupovať do nadnárodných technologicky vyspelých spoločností, vedeckých a výskumných centier. Skupujú firmy vo vyspelých krajinách, čím si zabezpečujú prístup k novým technológiám a technicky vyspelým produktom. Čína, ktorá má vyše deväťsto miliárd dolárov devízových rezerv, si uvedomuje, že hodnotu v devízach si v prípade krízy zabezpečí len tým, že ich vloží do hodnôt, ktoré nerozvráti ani prípadný predpovedaný hlboký prepad dolára pod súčasnú úroveň.
StoryEditor