Európa dusí podnikateľov

Európa dusí podnikateľov a musí s tým prestať, ak má dlhodobo zvýšiť tempo hospodárskeho rastu a znížiť nezamestnanosť. Vyhlásil to americký ekonóm Edmund Phelps, ktorý si včera prebral Nobelovu cenu za ekonómiu. "Európa robí veľa vecí, ktoré podnikateľom sťažujú život," povedal.
"Ak by sa tu mnoho vecí nerobilo tak zle, viedlo by to celkovo k vyššiemu ekonomickému výkonu, zvýšenej produktivite, vyššiemu tempu rastu, prinajmenšom po niekoľko desaťročí, a k nižšej nezamestnanosti," povedal ekonóm.
Za hlavné problémy Európy označil Phelps nadmerné zásahy štátov do ekonomík a nehostinný finančný sektor. Pod rast nezamestnanosti v období povojnového dobiehania Spojených štátov v 50. a 60. rokoch sa podľa Phelpsa podpísalo vybudovanie "veľkého a nadmerného" sociálneho štátu.
"Štát blahobytu dáva ľuďom sociálne bohatstvo škrtom pera, a tí sa vďaka tomu cítia naraz oveľa bohatšími," dodal. To podľa neho priamo vedie k rastu nezamestnanosti.
Odpoveďou by však podľa Phelpsa nemalo byť zrušenie štátu blahobytu, ale posilnenie podnikateľského ducha. "V Európe existuje veľa praktík a prístupov, ktoré keby sa podstatne zmenili, viedli by k výraznému zvýšeniu podnikateľskej aktivity," myslí si. Podnikateľov napríklad od prechodu k úspešnejším aktivitám po nezdare nejakého projektu odrádza snaha štátu udržať zamestnanosť v už nefungujúcich podnikoch.
Phelps svojou prácou dokázal, že inflácia a nezamestnanosť sa priamo neovplyvňujú, a v Amerike tým prispel k ukončeniu politiky, ktorá podporovala vyššiu infláciu v snahe zvýšiť zamestnanosť. Dokázal tiež, že vzdelaní ľudia a schopnosť zúročiť nové technológie vedú dlhodobo k poklesu nezamestnanosti.
Štát sa podľa neho musí sústrediť na kvalitu ľudského kapitálu, nie však na umelú ochranu existujúcich pracovných miest, ako je to v Európe.