Ruská vláda zvyšuje svoj vplyv v Európe. V podstate zoštátnením najväčšej produkčnej divízie koncernu Jukos a očakávaným zvýšením podielu v plynárenskom monopole Gazprom sa posilňuje jej kontrola nad energetickým priemyslom v krajine. Od dodávok ropy a zemného plynu z Ruska je pritom Európska únia do značnej miery závislá. Asi 20 percent dovozu ropy do krajín EÚ pochádza z Ruska, v prípade plynu je to ešte viac, asi 44 percent, uviedol server sueddeutsche.de. Predovšetkým niektorí členovia únie, napríklad Poľsko, sú od dodávok z Ruska značne závislí.
"Kremeľ bude teraz ovládať neuveriteľné rezervy ropy a plynu," zhodujú sa analytici. Štátna ruská spoločnosť Rosnefť odkúpila najväčšiu produkčnú divíziu Jugansk a spoločne tak majú v rezervách takmer 20 miliárd barelov ropy. Navyše sa očakáva, že sa spojí s Gazpromom. A keď sa prevedú jeho zásoby plynu na ropný ekvivalent, po tom spojená spoločnosť bude disponovať rezervami asi 130 miliárd barelov ropného ekvivalentu. Tento objem je šesťkrát väčší než má jednotka v ropnom priemysle, americký koncern ExxonMobil, uviedol denník Wall Street Journal Europe.
EÚ si svoju závislosť uvedomuje, a práve preto Európska komisia už odporučila novým členom, aby hľadali aj iných dodávateľov ropy a zemného plynu. "Prečo však na vývoj kauzy Jukos nereagovali poprední európski politici aj napriek tomu, že išlo o očividné porušovanie vlastníckych práv," pýta sa ruský ekonomický denník Kommerant. Schröder, Chirac a Berlusconi vidia, že ruskú vládu nezastavia pri budovaní obrieho energetického koncernu ovládaného štátom. Naopak, nemôžu si dovoliť nebyť s Kremľom zadobre. Ekonomické dosahy by boli nepredstaviteľné.
Avšak aj vplyv Ruska pomocou ropy má určité hranice. A kde sú tieto hranice? V kapacite už existujúcich ropovodov. Vybudovať ďalší by bolo veľmi drahé a navyše všetky výdavky spojené s rozširovaním ropovodnej siete by musela uhradiť ruská vláda sama, keďže sa nikdy nevzdala jej kontroly.
StoryEditor