Slovenské víno bojuje o domáci trh

Vstup do Európskej únie otvoril hranice dovozcom zahraničných vín. Po zrušení dovozných kvót poskočil vo vlaňajšej sezóne import vína, muštov a šťavy o viac ako tri štvrtiny. Pulty obchodov zaplavili vína zo Španielska, z Talianska a Francúzska za ľudové ceny. V supermarketoch možno kúpiť aj víno z Kalifornie.

Záplava lacných vín
"Zahraničné vína tvoria asi štvrtinu nášho predaja," tvrdí Adrián Ďurček, šéf obchodného reťazca Coop Jednota Slovensko. Celkovo narástol predaj celej skupiny vín. Objem predaja v predajniach Coop Jednota stúpol oproti minulému roku o desať percent. "Na tomto náraste sa podieľal aj dovoz," dodal Ďurček.
Dovozové lacné vína tvoria dlhodobo najväčší podiel zahraničných vín a ťahajú celú kategóriu. Exkluzívne značky a odrody zostávajú stále výsostným artiklom špecializovaných vínoték. Hitom super- a hypermarketov sa stali "rodinné" balenia. Viac než polovica celkového dovozu je vo fľašiach a v demižónoch s objemom nad dva litre.

Sporné označovanie
Vinohradníci tvrdia, že lacné víno s lákavými zahraničnými vinetami nie je akostné. Zväz výrobcov hrozna a vína si pokles predaja slovenských akostných vín vysvetľuje nesprávnym označovaním dovážaných vín.
"Keďže neexistuje doslovný preklad, tak sa na zahraničné stolové víno nalepí dolepka akostného. Slovenské víno podobnej kvality má pritom dolepku stolového vína," tvrdí Jarka Pácková zo zväzu. Tým podľa nej vzniká dezinformovanosť zákazníka. Keďže porovnáva medzi dvoma "rovnakými" vínami, vyberie si zahraničné, ktoré je lacnejšie. "Zákazníci sú často neinformovaní a uprednostnia cenu pred kvalitou," dodala Pácková.

Zmena orientácie
Lacné dovozy zahraničných stolových vín pritlačili na vinohradníkov, aby sa sústredili na kvalitnejšie produkty. Zväz výrobcov hrozna a vína potvrdil, že domáci producenti zvýšili výrobu vysokokvalitných vín. Naopak, utlmili výrobu lacnejších stolových vín a zdá sa, že túto časť trhu prenechali lacnejšej konkurencii zo zahraničia.
Zákazníci, ktorí si potrpia na kvalitu, častejšie siahajú po slovenských značkách. Obchodníci hlásia, že zákazníci popri lacných stolových zahraničných vínach vkladajú do nákupných košíkov aj akostné vína značiek ako Matyšák, Topoľčianky, Pavelka alebo Doľany. Ďurček z Coop Jednoty si myslí, že ak začne silnieť aj tlak značkového dovozu smerom k odrodám, domáci vinári sa dostanú do vážnych problémov.
"V tejto oblasti podnikania by sme dokázali zabezpečiť rozšírenú reprodukciu najmä vyšším predajom akostných vín. Cena, ktorú trh akceptuje, však nepokrýva ani skutočné náklady na pestovanie hrozna. Na slovenskom trhu v súčasnosti dominuje konzumácia lacných stolových vín," opisuje situáciu konateľ vinohradníckej spoločnosti Agro - Movina Veľký Krtíš Ondrej Celleng.

Odkázaní na dovoz?
Slovenskí vinohradníci dosiaľ nenaplnili európsku kvótu, ktorá umožňuje rozšíriť a zrekonštruovať vinohrady zo súčasných približne šestnásťtisíc na 22,5 tisíca hektárov. Naopak, v Česku už plochy novovysadených vinohradov prevýšili stav na Slovensku. Odrazilo sa to aj v obchode.
Dlhoročná tradícia vývozu slovenských vín zaniká a z Česka sa stal významný exportér smerom na Slovensko. Celleng z firmy Agro - Movina z toho viní dotačnú politiku ministerstva pôdohospodárstva. Kým slovenskí vinohradníci dostávajú okrem príplatkov za sťažené podmienky 2 000 korún na hektár pôdy, ich rakúski kolegovia získavajú z priamych platieb dvojnásobok.