"Zatiaľ sme nasadili lietadlo s najmenšou kapacitou, ktoré máme. Ak bude o lety do Prahy väčší záujem, budeme lietať s väčším lietadlom alebo zvýšime frekvenciu letov," povedal prezident ČSA Jaroslav Tvrdík. České aerolínie lietajú už z Košíc a Bratislavy. Ako prezradil Tvrdík, v budúcom roku chcú z hlavného mesta SR lietať už nielen do Prahy, ale aj do ďalších európskych miest. ČSA sú od roku 2001 členom svetovej aliancie leteckých dopravcov Sky Team a zabezpečujú letecké spojenie do takmer 50 krajín.
Podľa primátora Žiliny Jána Slotu spádovosť tamojšieho letiska je okolo 700-tisíc cestujúcich ročne. Malo by podľa neho slúžiť celému severozápadnému Slovensku, najmä však obchodníkom a podnikateľom. "V novembri k nám touto novou linkou priletia predstavitelia kórejskej obchodnej komory aj s podnikateľmi na rokovanie slovensko-kórejského hospodárskeho výboru. Práve na takéto obchodné misie potrebujeme letisko," povedal riaditeľ žilinskej SOPK Ján Mišura. "Linku budú využívať predovšetkým veľké domáce a zahraničné firmy v regióne," dodal zakladateľ spoločnosti Letisko Žilina George Trabelssie.
Štart linky Praha - Žilina bol pôvodne naplánovaný už na február tohto roku, potom na jún, ale ani tento termín sa nepodarilo dodržať. ČSA odmietli spustiť linku pre nedostatky na letisku v Dolnom Hričove, ktoré nespĺňalo medzinárodné štandardy. Bolo treba dobudovať nový terminál, čo si vyžiadalo 50 miliónov korún. Financovala to Trabelssieho súkromná spoločnosť. Okrem toho sa museli v Dolnom Hričove urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia. Kapacita terminálu v súčasnosti dosahuje okolo 200-tisíc pasažierov ročne. Doteraz pri nepravidelnej leteckej doprave vybavili v Dolnom Hričove ročne len približne dvetisíc cestujúcich.
Hlavnou mierou sa však pod meškanie linky podpísala transformácia letiska na akciovú spoločnosť a s tým súvisiace majetkovoprávne spory. Podľa rozhodnutia vlády po 33 percent akcií dostala bezplatne Žilina a Žilinský samosprávny kraj, zvyšok si ponechal štát. Vlani v decembri ministerstvo dopravy založilo Letiskovú spoločnosť Žilina, ktorá má zabezpečovať prevádzku letiska. Urobilo tak napriek tomu, že už niekoľko rokov túto činnosť vykonáva iná spoločnosť - Letisko Žilina, ktorá do letiskovej infraštruktúry investovala nemalé peniaze. To zbrzdilo investície.
"Kontrolný balík si ponecháme, pokým samospráva nepredloží rozvojový plán letiska. Musíme mať záruku, že nedôjde k devastácii majetku," povedal minister dopravy Pavol Prokopovič. Podobne sa podľa neho bude postupovať aj na regionálnych letiskách v Poprade a Piešťanoch.
Aj ostané regionálne letiská hľadajú partnerov
Letisko v Poprade podľa informácií z Prešovského samosprávneho kraja strategického partnera zatiaľ nemá. Aj tu sa pokúšajú o zriadenie pravidelnej leteckej linky do Prahy, ktorú by mala prevádzkovať zatiaľ neznáma nízkonákladová spoločnosť. Piešťanské letisko chcú využívať najmä kúpeľné spoločnosti v jeho okolí. Osobitné postavenie má Letisko Sliač, v jeho prípade 67 percent akcií prejde pod rezort obrany, zvyšné získajú Banskobystrický samosprávny kraj a Zvolen.
| Možnosti regionálnych letísk na Slovensku |
| Poprad-Tatry |
| – cestovný ruch v Nizkych a vo Vysokých Tatrách |
| – domáce a zahraničné firmy v regióne |
| Sliač |
| – samospráva kraja |
| – cestovný ruch |
| – veľké firmy v regióne |
| Piešťany |
| – kúpele v regióne |
| – cestovný ruch |
| Žilina |
| – automobilvý priemysel |
| – cestovný ruch |
| – cezhraničná spolupráca SR, ČR a Poľska |
| Zdroj: SIRS, a. s. |