Investičný rozmach, ktorý zažíva v poslednom období Kežmarok, je podľa miestnej samosprávy spôsobený priaznivými podmienkami na činnosť podnikateľov. Dôkazom toho má byť aj práve začínajúca výstavba priemyselnej zóny. Stáť bude vyše sto miliónov korún. Mesto začalo s prípravou dvadsaťhektárového areálu ešte vlani v lete. Za pozemky zaplatilo 24 miliónov a od štátu získalo dotáciu na infraštruktúru v sume 84 miliónov korún.
Zatiaľ 400 miest
Priemyselná zóna by mala poskytnúť priestor pre dve až tri tisícky pracovných miest. Podľa Igora Šajtlavu, primátora Kežmarku, je to však otázka niekoľkých rokov. Tento rok počíta so zamestnaním asi štyristo ľudí.
V zóne sa chystajú podnikať etablované firmy, ale i noví investori. Napríklad francúzsky Treves a belgický Aspel, ktorí sa v Kežmarku už dávnejšie uchytili ako dodávatelia automobilových komponentov. Rozšíriť produkciu elektrických súčiastok chce i americký Hengstler, ku ktorému by mali pribudnúť firmy Rema Milano a ruská spoločnosť Technomed Service z Moskvy. Do výstavby závodu na farmaceutické a kozmetické prípravky plánuje investovať vyše pol miliardy korún. Investíciu uskutoční cez slovenskú dcéru Euroimuno Pharmaci. Jej prvá etapa by mala byť hotová už tento rok.
Pokles nezamestnanosti
Popri prosperujúcich domácich firmách v Kežmarku, ako sú Tatranská mliekareň, Tatrapoma či Tatraľan, rozšíril nedávno svoje kapacity o novú výrobnú halu a sklad i belgický Plastiflex, ktorý produkuje hadice pre elektrické spotrebiče.
Nezamestnanosť v okrese Kežmarok sa v súčasnosti pohybuje okolo dvadsiatich percent, v samotnom meste je však trikrát nižšia. Po uskutočnení plánovaných investícií by sa mala dostať podľa primátora na úroveň Bratislavy. Mzda však nedosahuje celoslovenský priemer a je len okolo 14-tisíc korún.