Dávny zámer Gazpromu presadiť sa aj v ropnom sektore sa mu môže do niekoľkých dní vyplniť. Spoločnosť sa totiž dohodla s konzorciom západných bánk na poskytnutí nového úveru 12 miliárd dolárov na kúpu piatej najväčšej ropnej spoločnosti Sibnefť. O zmenu majiteľa Sibnefti má záujem aj Kremeľ. Ako uviedli The Moscow Times, len čo dôjde k prevzatiu Abramovičovej firmy, získa Kremeľ kontrolu nad tretinou ruského ropného sektora.
Finančný balík od konzorcia, ktorého členmi sú ABN Amro, Dresdner Kleinwort Wasserstein, Citigroup, Morgan Stanley, Goldman Sachs a Credit Suisse First Boston, dostane Gazprom podľa ruského denníka Gazeta v niekoľkých častiach. Ich súčasťou bude aj preklenovací úver vo výške 5 miliárd dolárov. Ten bude slúžiť firme na obdobie, kým nedostane peniaze za svoj 10,74-percentný podiel, ktorý kupuje v Gazprome ruská vláda. Očakáva sa, že financie by mal Gazprom získať do konca tohto roka. Vychádzajúc z dohody s bankami ruskí analytici teraz predpokladajú, že dohodu o kúpe Sibnefti oznámia do niekoľkých dní. Rekordný úver pritom podľa agentúry Bloomberg poskytuje konzorcium bánk len týždeň po tom, čo súhlasilo s úverom 7,5 miliardy dolárov pre Ruskú federáciu na kúpu 10,7-percentného podielu v Gazprome. Ten by zvýšil podiel štátu v plynárenskom gigante nad 50 percent a umožnil liberalizáciu obchodu s akciami Gazpromu, na čo čakajú aj zahraniční investori.
O Abramovičovu spoločnosť bojoval Gazprom už niekoľko mesiacov. Už v júli potvrdil plynárenský monopol pre denník Kommersant, že chce Sibnefť kúpiť. V tom čase analytici odhadovali, že Gazprom by za Abramovičov podiel v Sibnefti (vlastní 57,5 percenta) mohol eventuálne zaplatiť okolo osem miliárd dolárov, do dnešných dní však hodnota ropnej firmy vzrástla. Ako uviedla agentúra Interfax, Sibnefť dnes žiada za podiel spoločnosti Millhouse, cez ktorú Abramovič spomínaný podiel vlastní, 14 miliárd dolárov. Trhová cena sa pritom pohybuje okolo 11,9 miliardy. Gazprom údajne pôvodne ponúkol len polovicu, zvýšenie hodnoty úveru od západných bánk však poukazuje na snahu plynárenskej spoločnosti Sibnefť určite kúpiť.
O možnom predaji Sibnefti sa začalo hlasnejšie hovoriť v júli, keď vedenie spoločnosti oznámilo, že za rok 2004 vyplatí rekordné dividendy (2,3 miliardy dolárov), čo pred niekoľkými dňami schválili aj akcionári firmy. Navyše, ďalších 1,3 miliardy dolárov v dividendách je za rok 2003. Odlev financií z firmy dával tušiť záujem o jej predaj zo strany Abramoviča, keďže ten ako najväčší akcionár dostane z rekordných dividend obrovský balík.
Bankové kruhy okrem toho oznámili, že úver si vzal aj Sibnefť, a to od banky Citigroup. Pôžičku za 150 miliónov dolárov bude podľa ČTK splácať 38 mesiacov, pričom za ňu bude ručiť príjmami z vývozu ropy, ktorá bude prúdiť cez ropovod Družba do západnej Európy.
O Abramovičovu firmu mala záujem aj štátna ropná firma Rosnefť, ktorá v nútenej aukcii koncom minulého roka kúpila Juganskneftegaz, hlavnú produkčnú divíziu zničenej ropnej spoločnosti Jukos. Vtedy bola presvedčená, že získaním Sibnefti by okrem posilnenia pozície na ropnom trhu vyriešila aj finančné problémy v dôsledku prevzatia Juganska. Na aukciu si totiž zobrala obrovské úvery a prevzatie majoritného podielu v Sibnefti by jej pri splácaní pomohlo. Hodnota Abramovičovej firmy však stúpla a zadlžená Rosnefť si musí požičiavať na ešte skôr plánované projekty. Podľa Gazety údajne už vo štvrtok chce dcérska firma Rosneftegaz podpísať dohodu s konzorciom západných bánk o splatení spomínaného 7,5-miliardového úveru, ktorý si Rusko vzalo na prevzatie 10,7 percenta akcií Gazpromu. Splatenie by mala zabezpečiť práve Rosneftegaz.
Gazprom zvyšuje investície aj vývoz
Najväčšou dohodou Gazpromu v ostatných dňoch bolo podpísanie výstavby plynovodu popod Baltské more. V dôsledku vysokých nákladov práve na tento projekt zvýšil podnik svoj investičný plán na rok 2005 o 43 percent na 305 miliárd rubľov (10,7 miliardy dolárov). Spoločnosť zároveň oznámila zvýšenie vývozu zemného plynu. Ako pre RIA Novosti uviedla jej exportná dcérska firma Gazexport, od januára do septembra vzrástol vývoz plynu medziročne o 10,8 percenta na 113,9 miliardy m3. Na západné trhy dodala firma 103,56 miliardy m3, zatiaľ čo v rovnakom období 2004 to bolo 99,06 miliardy m3. Napriek napätým vzťahom s niektorými susedmi zvýšil Gazprom vývoz aj do postsovietskych republík, a to v priemere trikrát.