Medzinárodné spoločnosti, ktoré sa usilujú presadiť na trhu v Číne, ktorej hospodárstvo sa v ostatných rokoch vyznačuje rýchlym tempom rastom, nečakane narazili na nový problém -- Číňania sa začínajú obávať dominancie zahraničných podnikov na ich vlastnom trhu a podobne ako v niektorých európskych krajinách a v USA, aj v Číne sa začína udomácňovať "hospodársky nacionalizmus", napísala francúzska agentúra AFP.
Široká koalícia oficiálnych čínskych predstaviteľov a podnikateľov sa obáva, že masívny predaj čínskeho majetku bude viesť k tomu, že zahraničné spoločnosti získajú na ich území monopolné postavenie v kľúčových sektoroch, napísal čínsky denník China Daily Business Weekly.
"Pokiaľ Čína umožní zahraničným spoločnostiam nepriateľské fúzie a akvizície, krajina bude v budúcnosti vystupovať len ako zdroj lacnej pracovnej sily pre ostatný zvyšok sveta," uviedol Li Dešui, bývalý šéf čínskeho štatistického úradu.
Protekcionizmus môže poškodiť svetovú ekonomiku
Zmena v myslení v Číne prichádza navyše v čase zavádzania ďalších ochranných prvkov zo strany USA a Európskej únie, ktoré sa usilujú rôznymi obmedzeniami znižovať vývoz lacného čínskeho tovaru na ich trhy, napísal čínsky denník.
Silný čínsky nacionalizmus sa už prejavil aj pri niektorých pripravovaných dôležitých akvizíciách, ohrozuje napríklad plány americkej finančnej skupiny Carlyle Group, ktorá rokuje o prevzatí čínskej spoločnosti Xupong Group, najväčšieho producenta stavebných zariadení v krajine, za tri miliardy jüanov (370 miliónov dolárov). Išlo by o zatiaľ najväčší odpredaj akcií národnej spoločnosti zahraničnému záujemcovi.
Rokovania však boli pozastavené a zdroje blízke k situácii naznačili, že čínsky minister obchodu je pripravený zamietnuť celú obchodnú transakciu. Jej schválenie podmienil prísľubom od Carlyle, že v budúcnosti spoločnosť nepredá svoj majoritný podiel ďalšej zahraničnej firme.
Analytici sa obávajú, že ak bude nacionalistické cítenie v Číne pretrvávať aj naďalej, môže to negatívne zasiahnuť do celkového chodu svetovej ekonomiky, ktorá je dnes silne nadviazaná na rýchlo rastúce čínske hospodárstvo.
Mnohí zahraniční investori v súčasnosti uprednostňujú akvizície v už existujúcich čínskych podnikoch pred investíciami na zelenej lúke, kde musia vybudovať všetko úplne od základov na rozdiel od investovania vo firmách. Je to pre nich výhodné najmä z hľadiska úspory času a rýchlejšie návratu investícií.
Rast Číny závisí od zahraničných investorov
V roku 2005 sa v Číne zaznamenali akvizície a fúzie v hodnote 66 miliárd dolárov, čo v porovnaní s rokom 2004 predstavuje nárast o 12 percent. Čína sa tak stala medzi ázijskými krajinami okrem Japonska jednotkou v počte a hodnote uskutočnených obchodných transakcií. V rovnakom období zahraničné investície na zelenej lúke klesli o pol percenta na 60,3 miliardy dolárov, uvádza sa v správe ministerstva obchodu.
Fei Guoping, riaditeľ Asociácie fúzií a akvizícií na území Číny, ktorá pracuje pod dohľadom Federácie čínskeho priemyslu, varoval pred vytváraním prekážok pre zahraničné akvizície, lebo, ako upozornil, ich obmedzenie alebo pozastavenie by mohlo vážne poškodiť rozvoj čínskeho hospodárstva.
"Národné emócie, ktoré sú postavené proti zahraničnému kapitálu, je to posledné, čo by si naša krajina želala. Zahraničný kapitál potrebujeme a je len na nás, aby fúzie a akvizície boli v súlade s národnou bezpečnosťou krajiny," uviedol Guoping.
Základným problémom Číny je slabý právny systém a neschopnosť vlády zhodnotiť, ktoré veľké obchodné transakcie by mohli byť nebezpečné pre národnú bezpečnosť, dodal.
Obavy o bezpečnosť zablokovali viaceré akvizície
-- po intervencii americkej vlády sa dubajská spoločnosť Dubai Ports World vzdala šiestich amerických prístavov, ktoré DP World získala prevzatím britskej firmy Peninsular & Oriental Steam
Navigation
-- americkí zákonodarcovia sa postavili proti kúpe britskej spoločnosti Doncaster Group dubajským podnikom Dubai International Capital pre obavy, že Dubaj získa kontrolu na niekoľkými americkými závodmi strategického významu
-- čínska firma CNOOC sa vlani neúspešne uchádzala o americkú ropnú spoločnosť Unocal. Napriek vyššej ponuke strategickým zámerom americkej vlády viac vyhovovala nižšia ponuka od domáceho Chevronu
-- Francúzsko sa postavilo na stranu fúzie spoločností Gaz de France a Suez, len aby zabránilo prevzatiu Suezu talianskou firmou Enel
- francúzske úrady zamietli ponuku Coca-Coly, ktorá mala záujem o francúzskeho producenta nápojov Orangina
-- španielska vláda sa rozhodla rýchlym prijatím nového zákona znemožniť nemeckej spoločnosti získať domáci energetický podnik Endesa a uprednostňuje jeho spojenie s ďalšou španielskou firmou Gas Natural
-- ponuka najväčšej oceliarskej spoločnosti Mittal Steel na prevzatie menšieho rivala Arcelor vyvolal veľkú vlnu emócií a nesúhlasu najmä vo Francúzsku, Luxembursku a v Belgicku, transakcia sa stále neuskutočnila
Zdroj: Reuters