Riaditeľ Správy TANAP-u Tomáš Vančura, mimovládne združenie Naše Tatry a lesoochranárske zoskupenie VLK tvrdia, že za požiar sú zodpovední ťažiari dreva, ktorí v blízkosti intravilánov a na exponovaných miestach nedostatočne vyčistili les a zanedbali protipožiarne opatrenia. Náčelník združenia VLK Juraj Lukáč dokonca vyzval v tejto súvislosti ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby odstúpil.
Ten však na to nevidí dôvod a konanie svojho rezortu považuje za správne. Podporujú ho aj súkromní vlastníci lesov, podľa ktorých práve tieto subjekty im kladú rôzne prekážky pri odstraňovaní kalamity. "Výnimky na spracovanie kalamitného dreva v piatom, najprísnejšom ochrannom stupni stále nedostali napríklad vlastníci zo Štrby, z Važca ani z Východnej, hoci žiadosti podali ešte v januári," hovorí predseda LTZVL Bohdan Pálka. Súkromníci doteraz spracovali 60 percent popadaného dreva. Ak bude priaznivé počasie, do konca roka by mali byť s odstraňovaním kalamity na svojich pozemkoch hotoví - okrem území v 5. stupni ochrany, na ktoré nedostali výnimky.
Podľa súkromných vlastníkov lesov je väčšina kalamitou postihnutých porastov umelo založená vrátane spornej Tichej a Kôprovej doliny. Preto argumenty ochranárov, že sú to prirodzené lesy, ktoré treba ponechať na samovývoj, považujú za nekvalifikované. "Je zarážajúce, že o TANAP-e sa rozhoduje bez vedomia vlastníkov," konštatuje Pálka. Považujú to za pošliapavanie vlastníckych práv garantovaných ústavou a odmietajú sa im podriadiť.
Nesúhlasia ani so zonáciu Vysokých Tatier, ktorú navrhuje Správa TANAP-u. Tá chce zaradiť do najprísnejšej zóny 75 až 80 percent územia. "Vytvorenie zón bez nášho súhlasu bude protiprávne a nezáväzné," dodáva tajomník LTZVL Ivan Rázus. Prvoradou podmienkou na obmedzenia v lesnom hospodárení je podľa neho doriešenie vzťahu medzi štátom a súkromnými vlastníkmi lesov.
Rozporuplný zákon o ochrane prírody
Súkromní vlastníci lesov v TANAP-e sa cítia poškodení štátom. Dodržiavajú obmedzenia vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody, ale od roku 1994 do roku 2003 nedostali ani korunu za to, že nemohli plnohodnotne využívať svoj majetok. Ich strata na hospodárení je ročne okolo 900 miliónov korún. Prvú náhradu dostal až vlani urbár Vrbica, no vybavovanie žiadosti mu trvalo dva a pol roka. "Aj keď zákon umožňuje náhrady vyplácať, v praxi sa hľadajú všetky možné dôvody proti. Spochybňujú sa súdnoznalecké posudky, využívajú sa rôzne právnické kľučky, vyplácanie sa brzdí obštrukciami," vysvetľuje Pálka. Krajské úrady životného prostredia, ktoré získali túto kompetenciu, však nemajú peniaze na vyplácanie náhrad. Z 24 žiadostí z tatranského regiónu odobrili len niekoľko. Súkromní vlastníci lesov dali v tejto súvislosti podnet na Generálnu prokuratúru o protiústavnosti zákona o ochrane prírody, ktorá ho postúpila na Ústavný súd. Ten o ňom zatiaľ nerozhodol.
| Štruktúra vlastníctva lesných pozemkov v TANAP-e | |
| Štátne lesy TANAP-u a lesy spravované Kežmarkom | 70% |
| Súkromní vlastníci a Spišská Belá | 30% |
| Zdroj: ŠL TANAP, š. p., LTZVL | |