Gaza - výkladná skriňa chudoby
Prakticky od roku 2000, keď sa začala palestínska intifáda, je ekonomika Palestíny v kríze. Hrubý domáci produkt na celom území (Gaza aj západný breh Jordánu) klesol v rokoch 1999 - 2003 o 38 percent. Gaza je ešte horší prípad. Na rozdiel od západného brehu Jordánu, kde aspoň čiastočne fungovalo poľnohospodárstvo a menšie podniky, Gaza nemá prakticky nič. Ekonomika tejto oblasti takmer výlučne závisí od Palestínčanov chodiacich za prácou do Izraela. Oficiálna miera nezamestnanosti sa tu za päť rokov do roku 2004 zdvojnásobila na 35 percent, zatiaľ čo na západnom brehu Jordánu je to okolo 23 percent. Čo je ešte horšie, miera chudoby (tí, ktorí žijú maximálne z dvoch dolárov denne) vzrástla v Gaze na 65 percent, čo je dvojnásobok oproti západnému brehu Jordánu.
Ťažkú hospodársku situáciu v Palestíne pomáhala podľa agentúry Reuters zachraňovať v minulých rokoch už iba humanitárna pomoc. Na jednej strane však prísun investícií likvidovali izraelské blokády, na druhej strane podľa pozorovateľov aj vtedajší palestínsky prezident Jásir Arafat, ktorý si za svojej vlády údajne dobre obohatil kontá zo zahraničnej pomoci. Podľa časopisu Forbes vraj nazhromaždil minimálne okolo 300 miliónov dolárov. K tomu treba pripočítať škody na infraštruktúre, budovách a obchodoch, či už v dôsledku bojov alebo nedostatku financií na ich obnovu.
Egyptské spomienky
Podľa BBC odchod izraelských osadníkov môže na jednej strane zlepšiť situáciu miestnych obyvateľov vďaka stavbám, ktoré zanechajú. Najmä izraelské skleníky by mohli pomôcť k zvýšeniu poľnohospodárskej produkcie. Isté šance dáva zvýšenie obchodu so susedným Egyptom, obchodovanie, ktoré bolo počas konfliktu s Izraelom nemožné. Aj Egypťania veria, že im zmeny v Gaze pomôžu. Ako uviedol pre francúzsku agentúru AFP Hassan Sulajma, beduín zo Sinajského polostrova, odchod Izraelčanov by mohol podporiť aspoň predaj ich zeleniny a ovocia v Gaze, ktorá je od hraníc vzdialená len 6 km. Nezabudol však pripomenúť, že odchod Izraela pred 23 rokmi zo Sinajského polostrova napríklad Egypťanom nepomohol. "Tu v pôvodnej izraelskej osade Jamit mali banku, školu, kino a vybudovali závlahové systémy, vďaka ktorým celá oblasť prosperovala. Po ich odchode chcela egyptská vláda vybudovať v Jamite turistické stredisko, za 23 rokov však neurobila nič," posťažoval sa Sulajma. Teraz verí aspoň v oživenie obchodu s Gazou. Ten však bude podľa Svetovej banky životne závisieť práve od obchodu s Izraelom. No práve Tel Aviv nevylúčil, že po odovzdaní celej správy do rúk Palestínčanom zruší súčasnú colnú úniu s touto oblasťou, čo opäť skomplikuje prístup Palestínčanov na izraelský trh.
| Ekonomika pásma Gazy | |
| Hrubý domáci produkt | 1 miliarda dolárov |
| Hrubý domáci produkt/obyvateľ | 722 dolárov |
| Počet obyvateľov | 1,4 milióna |
| Zmena HDP/obyvateľ od r. 1999 | - 38 percent |
| Pod hranicou chudoby | 65 percent obyvateľov |
| Miera nezamestnanosti | 35 percent |
| Zdroj: Svetová banka, BBC | |