Od roku 2000 mala šľachtiteľskú stanicu v prenájme Vinohradnícka spoločnosť Modra, lebo štát ju nedokázal financovať. Súkromná firma za to ročne platila 1,3 milióna korún. Financovala aj výskum, čím suplovala povinnosti štátu. Spoločnosti patria pozemky, ktoré výskumníci využívali, ale porasty sú výskumného ústavu. To komplikuje majetkové vzťahy. Dohoda neexistuje ani v tom, komu teraz patrí kolektív desiatich tamojších šľachtiteľov. V závere decembra minulého roku totiž zmluva o prenájme vypršala.
Majiteľovi Vinohradníckej spoločnosti Modra nechce rezort objekt ďalej prenajať, ale ani predať. Na otázku HN, čo sa s ním stane, minister Zsolt Simon uviedol, že sa tam bude archivovať. Jeho hovorkyňa Katarína Czajlíková spresnila, že pôjde o archív vín, prípadne "o využitie priestorov v Šenkviciach ako štátneho archívu".
Podľa Doroty Pospíšilovej, ktorú vinohradníci a vinári považujú za našu najvýznamnejšiu šľachtiteľku, treba výskumné pracovisko zachovať, lebo v Šenkviciach je všetko, čo na prácu potrebujú - vinice, laboratórium, pivnica, vynovené skleníky so špeciálnou izoláciou od vonkajšieho prostredia, sklady a podobne.
Šenkvice pripravili svetového šampióna
Získať novú odrodu trvá asi tri desaťročia. "Vďaka našim šľachtiteľom máme prvé odrody v kategórii muštových bielych vín. Ide o odrodu Devín. V kategórii modrých vín máme odrodu Dunaj a stolové odrody Diamant, Opál, Dora a ďalšie," hovorí šľachtiteľ zo Šenkvíc Tibor Ruman. Dnes sa vo vinotékach a reštauráciách víno Devín bežne predáva. Vína šľachtiteľov pripravované zo suroviny Vinohradníckej spoločnosti Modra získali už viacero ocenení. Najvýznamnejšie v roku 2002, keď v Ľubľani na svetovej výstave udelili ich Rizlingu rýnskemu prvenstvo v kategórii suchých vín. Šenkvickí šľachtitelia svojím výskumom pripravovali nový certifikovaný množiteľský materiál, ktorý zodpovedá kvalitatívnym normám EÚ. Pracovali aj na zachovaní genetickej diverzity rodu Vitis. V stanici sústredili približne 1 800 odrôd a klonov viniča, ktoré tvoria slovenskú národnú zbierku.
Podľa ministra Simona časť výskumných úloh preberie Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch. "Budovu stanice bude používať štát, lebo na archivovanie potrebujeme pivnice aj zariadenia. To je hlavný motív z hľadiska výkonu štátnej správy. Predpisuje nám to zákon," dodal minister. Zároveň poznamenal, že šľachtenie sa nerobí v pivnici, ale na poli. Pracovníci Výskumného ústavu vinohradníckeho by mali prejsť do Výskumného ústavu potravinárskeho v Modre, kde je aj biocentrum. Tam je vraj lepšie technické zázemie na šľachtenie. Či sa tam presunú aj šľachtitelia zo Šenkvíc, nie je zatiaľ známe.
Podľa informácie vedúceho šľachtiteľského kolektívu Daniela Sekeru včera mu zatelefonoval riaditeľ Výskumného ústavu vinohradníctva a vinárstva Michal Kolárik a navrhol mu stretnutie, na ktorom by sa malo hovoriť o šľachtiteľskom programe a budúcnosti kolektívu výskumníkov v Šenkviciach.
Vyjadrenie ministra šľachtiteľov prekvapilo. Tvrdia, že doteraz im o svojich zámeroch nič nepovedal. Sekera sa preto pýta, čo je dôležitejšie: "Urobiť v Šenkviciach archív vín alebo pracovať na systéme certifikovanej produkcie množiteľského materiálu?" Vo Výskumnom ústave potravinárskom sú laboratóriá, ale nie skleníky ani vhodné pivnice, technické izoláty či sklady pre množiteľský materiál. Pritom archív vína sa podľa Sekeru už buduje v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave a je pred dokončením.
Potvrdzuje to aj výročná správa tohto ústavu z roku 2003, kde sa uvádza, že tam majú Národný archív vín. Podľa informácií HN tento archív zatiaľ slúži len na služobné účely, najmä pre komisiu, ktorá hodnotí vína. Rozšírenie jeho funkcií však nie je vylúčené. Regionálny archív vín je aj v Malokarpatskom múzeu v Pezinku, ktorý je iba niekoľko kilometrov od Šenkvíc. Šľachtitelia si preto myslia, že archivovanie vín v Šenkviciach nie je skutočný dôvod na zrušenie ich pracoviska.
Pospíšilová zároveň odmieta tvrdenie ministra, že šľachtenie sa nerobí v pivnici. "Samozrejme, že naším laboratóriom je v prvom rade vinica. Ale všetko musí prejsť technologickou kontrolou prostredníctvom výroby vína v pivnici. Len tak sa dá posúdiť, či nové šľachtence sú vhodné na uvedenie do vinárskej praxe."
Slovensko musí zladiť systém certifikácie množenia viniča. Škôlky nebudú môcť predávať necertifikovaný viničový materiál doma ani v zahraničí, pričom zahraničný materiál zasa nemusí byť vhodný pre naše prírodné podmienky. "Hrozí, že sa ochudobníme o možnosť rozmnožovať vinič, ktorý sme na Slovensku šľachtili niekoľko desaťročí," zdôraznila Pospíšilová.
So zámerom ministra zrušiť šľachtiteľskú stanicu nesúhlasí ani predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Miroslav Maxon. "Ak by sme ho aj akceptovali, tak potom sa aspoň malo seriózne postupovať voči šľachtiteľskej činnosti na Slovensku. Tak sa mi zdá, že ministerstvo potrebuje nejakú reprezentačnú archívnu pivnicu a tento zámer má ustúpiť verejnoprospešnej práci," povedal.
Z histórie šľachtiteľských staníc na Slovensku
1968 – Vznik siete staníc v rámci Šľachtiteľského a semenárskeho podniku. Stanice boli v Šenkviciach, Opatovskej Novej Vsi, Veľkom Krtíši a Orechovej.
1977 – 1989 – Delimitácia šľachtiteľských staníc do Výskumného ústavu vinohradníctva a vinárstva.
1995 – 1997 – Zánik šľachtiteľských staníc. Jediné funkčné pracovisko ostalo v Šenkviciach.
2000 – Prenájom šľachtiteľskej stanice v Šenkviciach Vinohradníckej spoločnosti Modra.
2004 – V závere roka skončil prenájom výskumnej stanice. Výskumníci sa majú vysťahovať.
Zdroj: hn