StoryEditor

Gazprom ovládne aj uhlie

28.02.2008, 23:00

Po vstupe do jadrového, ropného aj elektrárenského sektora rozšíril ruský plynárenský monopol Gazprom svoj záber aj na produkciu uhlia. Ako informovala agentúra ITAR-TASS, plynárenský podnik získal tento týždeň kontrolu nad najväčšou uhoľnou firmou v Rusku Sibírskou uhoľno-energetickou spoločnosťou (SUEK). Táto firma ročne ťažila okolo 90 miliónov ton uhlia a na ruskom vývoze sa podieľa približne jednou pätinou.
Doma uhlie, plyn do cudziny
Cieľom Gazpromu je na jednej strane využiť súčasné vysoké ceny uhlia, ktoré začiatkom februára prekročili historickú stodolárovú hranicu (116 dolárov/tona). Príčinou bolo problematické počasie v kľúčových exportných krajinách - záplavy v Austrálii, výpadky elektriny v Južnej Afrike a najtvrdšia zima za 50 rokov v Číne. Aj keď v ázijskej krajine sa situácia zlepšila, ceny uhlia ostanú vysoké, pretože, ako informovala agentúra Reuters, Peking v týchto dňoch oznámil na rok 2008 zníženie vývozných kvót o 40 percent. V roku 2008 by tak mal vyviezť len okolo 40 miliónov ton uhlia.
Hlavným cieľom Gazpromu je však docieliť, aby sa elektrina (firma kontroluje už niekoľko elektrární) vyrábala vo väčšej miere z iných surovín než zo zemného plynu. Rusko ju produkuje zatiaľ najmä z tejto suroviny (až 43-percentný podiel). Uhlie sa na produkcii elektriny v Rusku podľa denníka New York Times podieľa 23 percentami, zatiaľ čo napríklad v USA má uhlie až 49-percentný podiel. Aj Gazprom chce tento nepomer v budúcnosti zmeniť a zemný plyn využiť viac na vývoz do zahraničia, keďže doma si nemôže stanovovať svetové ceny za plyn. Export plynu je preň najziskovejšou položkou, zatiaľ čo dodávky plynu na výrobu elektrickej energie pre domáci trh sú stratové.
Nový podnik vznikne prepojením elektrárenských aktív Gazpromu s aktívami SUEK. Firma si ponechá svoje meno, no kontrolovať ju bude Gazprom vďaka získaniu 50 percent plus jedna akcia. Dohodu ešte musí odobriť ruský protimonopolný úrad, no analytici neočakávajú žiadny problém, a to aj napriek tomu, že poukazujú na výrazné obmedzenie konkurencie na trhu.
Ešte menej trhu pre investorov
Len tento jeden podnik sa bude na produkcii elektriny v celom Rusku podieľať zhruba 15 percentami. Čo je ešte horšie, bude mať úplnú kontrolu nad fosílnymi zdrojmi slúžiacimi na produkciu elektrickej energie. Navyše, Gazprom má monopol na ťažbu a vývoz zemného plynu a cez svoju bankovú dcéru Gazprombank a jej postavenie v Atomstrojexporte kontroluje aj jadrový priemysel. Okrem toho vlastní aktíva v poľnohospodárskych, mediálnych, poisťovacích a stavebných firmách.
Napriek tomu dohodu úrad schváli. Ako pre Reuters povedal analytik z Alfa Bank Alexander Kornilov, "úrad nie je ten, ktorý rozhoduje, ale ten, ktorý rozkazy prijíma". Gazprom má podľa neho takú mimoriadnu pozíciu v štáte, že všetky úrady iba odsúhlasujú jeho rozhodnutia. Tu, navyše, už bolo rozhodnuté tým, že o zvýšenie produkcie elektriny z uhlia v Rusku a zvýšený vývoz plynu na zahraničné trhy žiadal minulý rok prezident Putin. Teraz zasa dohodu so SUEK za Gazprom podpísal predseda predstavenstva a takmer istý nový prezident Dmitrij Medvedev.
Firma sa neobáva ani záväzkov Kjótskeho protokolu, ktorý Rusko na rozdiel od USA podpísalo. Vďaka veľkému priemyselnému útlmu začiatkom 90. rokov 20. storočia po rozpade Sovietskeho zväzu má dnes Gazprom množstvo voľných emisných kreditov, a tak si môže dovoliť spaľovať aj väčší objem uhlia.
Uvoľnenie väčšieho množstva zemného plynu na vývoz mu zasa zaistí väčšie tržby, s ktorými na domácom trhu počítať nemohol. Rast vývozu by mohol byť pozitívom aj pre štáty strednej a západnej Európy. Podstatné však bude, aby Gazprom nemal konflikty s tranzitnými štátmi, najmä s Ukrajinou, cez ktorú prúdi do Európy 80 percent zemného plynu z Ruska. Najväčší konflikt sledovala Európa v januári 2006, keď Gazprom pre nesúhlas Ukrajiny platiť vyššie ceny za plyn uzavrel kohútiky. V tomto mesiaci hrozil ďalšími odstávkami, zatiaľ sa však Kyjevu podarilo dohodnúť.
Možnosti na zvýšenie exportu si však vytvára aj výstavbou nových plynovodov, ktoré by nemali ísť cez súčasné tranzitné štáty. Na severe plánuje projekt Nord Stream (Severný prúd) vedúci popod Baltské more a na juhu Južný prúd, ktorý povedie cez Srbsko.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. december 2022 01:37