StoryEditor

Priemyselná ťažba: sto rokov fárania

10.06.2009, 00:00
Ak si chcel niekto za socializmu poctivo zarobiť, jednou z mála možností bola práca v bani.

Slovensko bolo odjakživa skôr agrárne zameranou krajinou a priemysel u nás príliš hlboké korene nezapustil. Jednou z mála výnimiek je baníctvo, ktorého počiatky siahajú až do stredoveku a viažu sa hlavne na hľadanie zlata. O niečo mladšie je uhoľné baníctvo. V tomto roku si pripomenie naozaj okrúhle jubileum - 100 rokov od začatia priemyselnej ťažby uhlia. Táto udalosť sa viaže na región Hornej Nitry, ktorý je doteraz najrozsiahlejším zdrojom hnedého uhlia na našom území. Baníctvo sa stalo doslova synonymom tohto kraja a väčšina z nás si mestá Handlová, Nováky či Cígeľ stotožňuje práve s ťažkou uhlia.

Výdatné ložiská
Rozvoj priemyselného dolovania uhlia v Hornonitrianskej uhoľnej panve bol priamo nadviazaný na prvú fázu industrializácie Slovenska. V rámci nej získava čoraz dôležitejšie postavenie aj výroba energie. Najdostupnejším zdrojom bolo práve hnedé uhlie, o ktorého existencii v okolí Handlovej či Prievidze sa vedelo už v ranom stredoveku. Uhlie zo slojov vychádzajúcich na povrch vtedy používali najmä výrobcovia dechtu. Počiatky vyhľadávania a následnej ťažby uhlia na Slovensku spadajú do začiatku 18. storočia. "Prvá písomná zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1750. Ako najvýdatnejšie sa ukázali ložiská v okolí Handlovej, ktoré ležali na pozemkoch Pálffyovcov,“ vysvetľuje niekdajší riaditeľ baní Igor Reiff, ktorý sa venuje histórii ťažby uhlia v tomto regióne.

Šľachtický rod Pálffyovcov však k podnikaniu v baníctve nemal spočiatku žiadny vzťah, a tak zásoby hnedého uhlia ležali v podzemí dlho nedotknuté. Situácia sa zmenila až v druhej polovici 19. storočia, keď sa rodinných majetkov ujal Ján Pálffy mladší. Tento osvietený šľachtic veľa cestoval po západnej Európe, kde pochopil, že ťažba a predaj uhlia sú veľmi zaujímavý biznis.

Prvá bola Handlová
Po dlhých rokoch prieskumných a prípravných prác sa 1. júla 1909 - teda presne pred sto rokmi - konečne začalo s výstavbou prvej priemyselnej bane v mestečku Handlová. Za projektom stála Západouhorská kamennouhoľná spoločnosť. Tá sa po prvej svetovej vojne transformovala na Handlovské uhoľné bane, ktoré v medzivojnovom období zabezpečovali väčšinu dodávok uhlia na našom území. Od roku 1909 do roku 1945 vyťažila spoločnosť viac ako 15 miliónov ton hnedého uhlia. Neustále stúpajúci dopyt po tejto surovine motivoval vlastníkov na rozširovanie ťažby do ďalších lokalít. V roku 1940 preto začali s výstavbou bane a ťažbou lignitu v Novákoch.

Strategické odvetvie
Obdobie najväčšej slávy však hnedouhoľné baníctvo na hornej Nitre zažilo po druhej svetovej vojne. Bane boli ako podniky strategického významu znárodnené hneď po oslobodení a kľúčovú úlohu zohrali pri industrializácii Slovenska v 50. a 60. rokoch. Propagandistické heslo "Ja som baník, kto je viac“ platilo doslova a do písmena. Práca v podzemí bola vždy ťažký chlebík a vydržali pri nej iba naozaj odolní chlapi. Za nebezpečnú drinu pri rúbaní uhlia však dostávali i zaslúženú odmenu. Za socializmu nebolo žiadnym tajomstvom, že práve baníci mali najvyššie platy spomedzi všetkých robotníckych profesií. Samozrejmosťou boli i rôzne sociálne benefity, dotované dovolenky a množstvo ďalších výhod. Ak si chcel niekto v tých časoch poctivo zarobiť, jednu z mála možností mu ponúkala práve práca v bani. Komunistickí funkcionári si baníkov rozmaznávali a aj vtedajšie médiá ich prezentovali ako svetlý vzor predstaviteľov vládnucej robotníckej triedy.

Nízka výhrevnosť
Táto propagandistická idylka však mala i odvrátenú stranu. Už menej sa totiž hovorilo o tom, že výhrevnosť slovenského uhlia je nižšia ako toho, ktoré sa ťažilo v Ostrave. Aj z tohto dôvodu naši baníci zarábali menej ako ich kolegovia na severnej Morave. Prvoradým cieľom v tých časoch však nebola efektívnosť, ale skôr plnenie nariadení centrálnych plánovačov a plná zamestnanosť. V časoch najväčšej slávy Hornonitrianskych baní v tomto regióne pracovalo v baníctve takmer 10-tisíc ľudí.

Prečítajte si aj:
Rozpad federácie zabránil likvidácii hnedouhoľných baní

Dlhé obdobie, počas ktorého bolo baníctvo na výslní pozornosti štátnych orgánov, sa skončilo už začiatkom 90. rokov. Československá federálna vláda prijala v marci 1991 osudové rozhodnutie, ktorým fakticky začala likvidáciu ťažby uhlia na Slovensku. Argumentovalo sa tým, že je neefektívna a že nemá zmysel ju ďalej dotovať. Potreby energetiky mali v plnej miere uspokojiť dodávky z ostravsko-karvinských revírov. Slovo „útlm“ sa v tých časoch stalo asi najčastejšie skloňovaným výrazom v radoch baníkov. Nasledovalo prepúšťanie, sumy na výplatných páskach už nerástli a baníci prišli o veľkú časť sociálnych výhod, na ktoré boli zvyknutí.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
02. december 2022 09:50