Slovenskí vinári majú opäť problém s legislatívou Európskej únie. Tentoraz sa im nepáči navrhovaná právna úprava, ktorá má povoliť zmiešavanie bieleho a červeného vína. Výsledkom takéhoto mixovania je síce ružové víno, ale jeho kvalita výrazne zaostáva za ružovými odrodami vyrábanými klasickou technológiou. Producenti varujú, že náš trh zaplavia lacné dovozové vína podradnej kvality a bežný konzument môže naletieť lákavému obalu, za ktorým sa však často skrýva biedny obsah.
Barbarská metóda
Miešanie červených a bielych vín, nazývaný aj kupážovanie, sa používa hlavne v Austrálii, Južnej Afrike či Kalifornii. Väčšina európskych vinárov považuje tento spôsob za znevažovanie klasickej metódy výroby ružového vína. Tá spočíva v zomletí kvalitných odrôd modrého hrozna, ktoré sa však následne spracúvajú technologickými postupmi aplikovanými pri produkcii bielych vín. Výsledkom je suché a ľahké víno, ktorého popularita medzi milovníkmi tohto moku každoročne narastá.
Podľa predsedu Zväzu vinohradníkov Slovenska Igora Mancela je právna norma navrhovaná Bruselom barbarským krokom, ktorý spôsobí predovšetkým chaos v označovaní vína. "Zákazníci nebudú vedieť dobre rozlíšiť medzi vínami vyrobenými klasickou metódou a zmiešavaním.
Pravé ružové víno produkuje u nás čoraz viac vinárskych podnikov a objem jeho predaja prudko stúpa," tvrdí Mancel. Slovenskí vinári sa preto v štruktúrach EÚ snažili presadiť kompromis, ktorý by označenie Rosé umožnil používať len pri vínach vyrobených klasickou metódou. "Táto snaha zatiaľ nebola príliš úspešná, nová legislatíva by mala vstúpiť do platnosti začiatkom augusta," dodáva predseda.
Tlak lobistov
Podľa Petra Hadzuša z firmy JM Vinárstvo Doľany ide v tomto prípade predovšetkým o tvrdý lobistický tlak veľkých producentov vína, ktorí sa takýmto spôsobom snažia zbaviť prebytkov. "Naša firma určite zostane výlučne pri klasických technológiách," dodáva. Podobný postoj má i obchodný riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky Milan Solár, podľa ktorého sa im klasické metódy výroby ružového vína osvedčili a o žiadnom mixovaní červeného a bieleho ani neuvažujú. Dokazuje to i nedávny úspech ich vína Cabernet Sauvignom rosé, ktoré získalo cenu na prestížnej výstave vín v Paríži. "Na toto víno máme mimoriadne dobré ohlasy a už sa nám ozývajú prví záujemcovia z Francúzska, ktorí by ho do tejto vinárskej veľmoci chceli dovážať," tvrdí Solár.
V Topoľčiankach plánujú v tomto roku vyrobiť 50-tisíc fliaš ružového vína, ktoré sa na ich celkovej produkcii podieľa zhruba piatimi percentami. "Popularita ružového vína stúpa najmä na úkor ťažších červených vín. Tento trend pozorujeme najmä medzi mladými ľuďmi," tvrdí obchodný riaditeľ, podľa ktorého by bola škoda, ak by náš trh zaplavilo miešané ružové víno z dovozu.
Nepokazia si meno
Tradícia ružových vín na Slovensku je relatívne krátka. Na celkovom predaji sa momentálne podieľa len necelými desiatimi percentami. "Aj z tohto dôvodu zatiaľ nejde o masovú záležitosť a tomuto vínu sa u nás venujú len špičkoví vinári. A tí si dobré meno produkciou podradných vín určite nebudú chcieť pokaziť," dodáva Oľga Bejdáková zo Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov. Či navrhovaná bruselská legislatíva ohrozí slovenský trh s vínom, je podľa nej zatiaľ ťažké predpovedať. "Nadmerný dovoz akýchkoľvek vín je pre domácich vinárov ťažkou skúškou. Ak sa vo veľkom začne dovážať aj mixované ružové víno, bude to problém najmä pre spotrebiteľa, aby sa dokázal dobre zorientovať a nehľadel iba na cenu, ale hlavne na kvalitu nápoja," dodáva.