Posudzovanie vplyvov zamýšľanej výstavby tepelnej elektrárne v Trebišove na životné prostredie vrcholí. V meste však súčasne narastá aj občiansky odpor proti nej. Pod petíciu, ktorá ju odmieta, sa už podpísala tretina z 23-tisíc obyvateľov mesta na východnom Slovensku.
Navrhovateľ zámeru, Československá energetická spoločnosť (ČES) Košice, predložil v týchto dňoch ministerstvu životného prostredia, mestu aj všetkým dotknutým subjektom správu o hodnotení plánovanej investície na životné prostredie. Správa je súčasťou procesu posudzovania vplyvov a po jej pripomienkovaní, verejnom prerokovaní a vypracovaní odborného posudku, vydá ministerstvo k zámeru záverečné stanovisko.
Všetko je O. K.
Hodnotenie vplyvu elektrárne, ktoré je priaznivé pre investora a nenachádza žiadne zásadné riziká pre životné prostredie a zdravie ľudí, vypracovala profesorka Edita Virčíková z Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
"Navrhnuté celkové riešenie nového energetického zdroja a jeho umiestnenie budú spĺňať príslušnú legislatívu životného prostredia, verejného zdravia a minimalizácie bezpečnostných rizík," uvádza autorka. Zároveň však upozorňuje, že z podkladových informácií nie je možné zistiť skutočnú úroveň emisií, hluku a množstva odpadov.
Strach v meste
A práve týchto negatív sa občania boja najviac. Podľa projektu by mala elektráreň pozostávať z troch uhoľných energoblokov a jedného paroplynového cyklu s celkovým výkonom 855 megawattov. Denne by to znamenalo prísun 6 750 ton uhlia, čo je päť vlakových súprav a vyvážanie asi 1 500 ton odpadu vedľajších energetických produktov.
"Zo skúseností z iných elektrární vieme, že tam často dochádza k samovznieteniu uhlia, že odlučovače popolčeka a prachu stopercentne nefungujú, že je tam obrovský hluk najmä pri tlakovom čistení potrubí a že para z chladiacich veží mení miestnu mikroklímu," tvrdí na diskusnom fóre mestskej internetovej stránky jeden z odporcov elektrárne.
Z množstva diskutujúcich je drvivá väčšina proti. Najčastejšie zámeru vytýkajú umiestnenie elektrárne do intravilánu mesta, necelý kilometer od centra. Pripomínajú, že zásadne zmení jeho charakter, s čím sa nechcú zmieriť a odporúčajú, aby bola postavená inde.
Aktívni občania
Samospráva trvá na tom, že investícia je v súlade so schváleným územným plánom, keďže má byť v priemyselnej zóne a na jej umiestnenie dala predbežný súhlas. Väčšina poslaneckého zboru je o jej výhodnosti presvedčená. Myslí si to najmä po exkurzii do moderných elektrární v Českej republike, na ktorú poslancov pozval investor.
Primátor Vladimír Anďal hovorí, že je pre región strategická, ale o všetkom rozhodne občan. Ten sa v centre južného Zemplína zaktivizoval možno viac ako to vedenie mesta čakalo a dostal ho do defenzívy. Na viaceré výzvy poslancom aj radnici, verejne o elektrárni diskutovať, sa odvážil zatiaľ len zástupca primátora. Konečným fórom na výmenu názorov a pripomienok by sa malo stať verejné prerokovanie zámeru.
Investori čakajú
Výstavba elektrárne za viac ako 40 miliárd korún je reálna. Tvrdia to ČES aj jej investičný poradca, česká firma Reform Capital. Zaujímajú sa o ňu veľké európske energetické skupiny. Neoficiálne aj česká energetická spoločnosť ČEZ. Reform Capital pripravuje na jeseň finále medzinárodného tendra na výber strategického a finančného partnera projektu. Podľa plánov sa so začatím výstavby elektrárne počíta v marci 2009, so spustením prvého energobloku o dva roky neskôr a s jej dobudovaním v roku 2013. Je v súlade s energetickou politikou štátu a s jej pripojením do siete predbežne súhlasí aj Slovenská elektrizačná prenosová sústava.
StoryEditor