Istá byrokracia je nevyhnutná

Od augusta je riaditeľom pre strategické projekty spoločnosti zameranej na poradenstvo pri príprave projektov financovaných zo štrukturálnych fondov Európskych spoločenstiev. Na starosti má tvorbu a realizáciu marketingového plánu na nábor nových klientov. Pred nástupom na novú pozíciu pracoval od roku 2002 ako PR manažér a poverený hovorca televízie JOJ, neskôr aj ako riaditeľ pre PR & Promotion tejto televízie. Od roku 1997 do roku 2002 bol partnerom a výkonným riaditeľom spoločnosti Award. Ľudovít Tóth vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, špecializáciu medzinárodné vzťahy.
Na novú pozíciu prichádzate z komerčnej televízie. Čo majú spoločné marketing a PR v médiách s poradenstvom pri čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie?
- Ešte pred televíziou JOJ som bol partnerom v spoločnosti Award, ktorá sa zaoberala zakladaním a prevodmi obchodných spoločností. Tam som sa venoval obchodu od náboru a zazmluvňovania klientov až po PR a inzerciu. Rovnako v televízii som okrem komunikácie navonok v pozícii hovorcu riadil celý marketing televízie s výnimkou starostlivosti o televíznych inzerentov. Čiže skúsenosti z manažérskej aj obchodnej práce mám nielen z médií.
Tieto dve oblasti majú diametrálne odlišnú cieľovú skupinu.
- Práve v tom je výzva. Premier Consulting má výborne podchytený segment poľnohospodárov, no potravinárom a spracovateľom dreva sa doteraz venoval skôr okrajovo. Blíži sa termín výzvy na predkladanie projektov z programu rozvoja vidieka v rokoch 2007 až 2013 so samostatnou kapitolou práve pre túto cieľovú skupinu. Málo sa o nej medzi potravinármi a drevármi vie, hoci pripravovať sa na ňu treba už dnes. Mojou úlohou je vymyslieť a zrealizovať stratégiu na efektívnu komunikáciu a spoluprácu s touto cieľovou skupinou. Nie písať jednotlivé projekty. Na to máme tím odborníkov.
Čiže médiá definitívne opúšťate?
- Určite nie. Aj nový zamestnávateľ má marketingového manažéra, s ktorým úzko spolupracujem. Navyše som dostal ponuku od Bratislavskej vysokej školy práva, ktorá zakladá Fakultu masmédií, kde by som mal prednášať kurz s názvom Marketing televíznej stanice. Zostanem tak v kontakte s tým, čo som robil posledných päť rokov.
Marketing má určité pravidlá. Dajú sa vo všeobecnosti rovnako aplikovať v televízii aj v agrosektore?
- V televízii som prišiel do styku a pracoval s množstvom marketingových nástrojov od direct marketingu, PR, cez televíznu a printovú reklamu až po prieskumy verejnej mienky. Teraz musím z tohto obrovského mixu, na ktorý som mal viac ako 100 miliónov korún ročne, vytiahnuť to, čo efektívne osloví a zaujme manažérov a investorov v potravinárstve a spracovaní dreva.
Vedia sa vôbec títo podnikatelia uchádzať o peniaze z eurofondov?
- Najmä v agrosektore sú možnosti, ako získať peniaze od štátnych inštitúcií už dlho veľké a poľnohospodári sa ich neboja využívať. Majú skúsenosti s množstvom dotačných projektov a vedia, že bojovať túto papierovú vojnu má zmysel. Čo sa týka ostatných sektorov, do veľkej miery je podávanie žiadostí ovplyvnené byrokraciou pre ten-ktorý segment. A čiastočne to súvisí aj s vysokou politikou. Napríklad po zmene vlády boli projektové zásobníky na niektorých ministerstvách vynulované a ich znovunaplnenie je veľmi náročné.
Práve na byrokraciu sa mnohí žiadatelia neustále sťažujú. Je nevyhnutná v takej miere?
- Európska únia či štát sú giganti ročne rozdeľujúci desiatky miliárd korún. Keďže ľudia sú tvory veľmi vynaliezavé a často porušujú pravidlá, kontrolovateľné pravidlá hry sú nevyhnutné. No v našom sektore je citeľná snaha najväčšie administratívne problémy odbúrať a zmäkčiť niektoré menej zmysluplné kritériá. A to aj zo strany štátnych orgánov a Európskej únie.
A čo korupcia? Nie je bežnou súčasťou rozhodovania o schválení či, naopak, odmietnutí projektov?
- Aj na základe rozhovorov s priamo zainteresovanými ľuďmi si myslím, že v agrosektore tento problém nie je príliš vypuklý. Asi to súvisí aj s množstvom peňazí, ktoré sa v poľnohospodárstve rozdeľuje. Naviac pri schvaľovaní programov dotovaných z EÚ existuje pomerne jasný a transparentný bodový systém. Kto je na jeho základe nad čiarou, dostane peniaze, kto je pod ňou, nedostane nič. Poľnohospodári fungujú skôr ako jedna veľká lobistická skupina a dobre vedia, že čo sa dnes stane jednému z nich, môže sa zajtra stať inému. Tým však nehovorím nič o tom, ako to funguje v iných sektoroch.
Nezvaľuje sa často na podplácanie úradníkov vina len pre to, že žiadateľ nie je schopný napísať dobrý projekt?
- Práve v tom sa im snažíme pomôcť, a to nielen pri písaní projektu, ale aj pri dodržiavaní všetkých termínov či pri zastupovaní v
prípade sťažností alebo opráv.
Koľko ich takéto služby stoja?
- Ceny sú veľmi individuálne a závisia aj od veľkosti projektu.