Nie je to tak dávno, čo na účtoch za nákup v obchode boli iba čísla. Ceny boli uvedené pod sebou bez označenia produktu. Pred tridsiatimi rokmi to zmenilo trinásť pásikov rôznej hrúbky -- dnes už všadeprítomný čiarový kód.
Vďaka nemu sa k osamelým cenám pridružil aj názov a označenie príslušného produktu. Pokladníčky už nemusia "ťukať" do kasy čísla, stačí jeden pohyb cez skener.
Vynález dvoch Američanov najprv zjednodušil obchod na celom svete a neskôr urýchlil procesy prakticky vo všetkých odvetviach, najmä v skladovom hospodárstve, píše denník Die Welt. Kto niekedy robil inventúru, vie, ako dokáže elektronická čítačka kódov urýchliť prácu.
Podobné systémy existovali už pred rokom 1977, no žiadny sa neuchytil v celosvetovom meradle. Obchodníci síce mali svoje vlastné kódy, no tovar museli do nich prekladať manuálne, čo stálo čas, a teda aj peniaze. Naproti tomu čiarový kód EAN v každej etape výroby opatrí miliardy produktov na celom svete nezameniteľným kódom -- s pravdepodobnosťou chyby jedna ku šiestim miliónom.
Skutočné výhody však dokazuje systém až po odchode zákazníka z obchodu. Pokladnica ohlási skladovému systému predaný tovar a počet kusov, a ak sa skladové zásoby povážlivo znížili, ohlási nákupcovi dopyt, prípadne priamo doobjedná tovar u dodávateľa.
No čiarový kód má už svojho nástupcu. Je ním technológia RFID na báze rádiových vĺn, ktorá neustále vysiela signál a ukazuje, kde sa daný produkt kdekoľvek vo svete nachádza. A tak zákazník v obchode jedného dňa prejde s plným nákupným košíkom popri skeneri a dostane účet -- bez vybaľovania alebo vyberania tovaru. No to podľa predstaviteľov maloobchodu potrvá ešte minimálne pätnásť rokov, píše Die Welt. Navyše čipy za osem centov (zhruba 2,70 koruny) za kus sú ešte príliš drahé na to, aby boli nalepené na každom pohári jogurtu. A keďže čiarový kód je desaťkrát lacnejší, má pred sebou ešte skvelú budúcnosť.
StoryEditor