Najväčší slovenský producent skleníkových plynov U.S. Steel Košice neuspel so žalobami na Európsku komisiu. Európsky prvostupňový súd v Luxemburgu zamietol obidve žaloby týkajúce sa kvót na vypúšťanie CO2 do ovzdušia. Rozsudky boli účastníkom konania doručené začiatkom októbra.
Košické oceliarne v prvej žalobe na Európsku komisiu napadli zníženie platnej národnej kvóty na obdobie rokov 2005 až 2007 a v druhej sa snažili spochybniť škrty na obdobie rokov 2008 až 2012. Súd informoval, že žaloby "odmietol ako neprijateľné". Odôvodnil to tým, že partnerom Bruselu vo veci prideľovania národných kvót je Slovenská republika, a nie spoločnosť U.S. Steel alebo "akákoľvek iná spoločnosť".
Na národnej kvóte pre vypúšťanie skleníkových plynov v rokoch 2005 až 2007 sa Slovensko s Bruselom dohodlo v júli 2004. Ministerstvo životného prostredia následne preto zdedilo limity v celkovom priznanom objeme 35 459,4 kilotony ročne slovenským fabrikantom, pričom U.S. Steelu dovolilo zadarmo vypustiť do ovzdušia 10 379,18 kilotony ročne.
Ešte ten istý rok v októbri však Brusel rozhodnutie zmenil a národnú kvótu znížil na 30 500 kilotony ročne. Objem zadarmo vypúšťaných emisií CO2 tak slovenským firmám, medzi nimi aj U.S. Steelu, znížil o 4 959 kiloton ročne. Okrem košických oceliarní sú významnými producentmi skleníkových plynov najmä veľké teplárne.
Na nasledujúce obdobie rokov 2008 až 2012 Brusel priznal Slovensku nezmenenú národnú ročnú kvótu skleníkových plynov. Nezohľadnil pritom rýchlu konjunktúru priemyslu v krajine. V tomto bode sa však k žalobe U.S. Steelu na Brusel pridala aj Slovenská republika, ktorá chce pre svojich producentov ročnú kvótu 41 300 kiloton, z ktorých by pre oceliarne v Košiciach vyčlenila každá rok 11 732 kiloton skleníkových plynov.
Proti národnej kvóte na nasledujúcich päť rokov sa odvolalo popri U.S. Steele aj Slovensko. Jeho žiadosť na zrýchlený proces súd zamietol.
StoryEditor