Po fondoch súkromného kapitálu typu Carlyle či Blackstone sa pozornosť svetových trhov zamerala na štátne rezervné a investičné fondy. Inštitúcie prakticky výhradne z krajín s veľkými surovinovými zásobami, ktoré svoj majetok nahromadili v dôsledku vysokých cien ropy a plynu, začínajú vyvolávať v niektorých krajinách obavy. Na ich aktivity preto už zareagovali Európska únia a Medzinárodný menový fond (MMF).
Vstupujú do západných bánk
Fondy sa dostali do väčšej pozornosti po vypuknutí hypotekárnej krízy v USA, keď začali výraznejšie kupovať akcie západných bánk. Podľa MMF od novembra 2007 investovali do európskych a amerických bánk okolo 40 miliárd dolárov (takmer 852 miliárd korún). Najviac sa hovorí o skupine Citigroup. Ako informoval týždenník Economist, fondy z Kuvajtu, Južnej Kórey a zo Singapuru jej v januári poskytli 21 miliárd dolárov. Najväčší podiel za svoj vklad získa singapurský GIC - asi štyri percentá Citigroup. Ďalšie percentá si ukrojil najväčší z fondov, dubajský Abu Dhabi Investment Authority (ADIA), ktorý už v decembri investoval do Citigroup 7,5 miliardy dolárov, za čo získal 4,9 percenta. Záchranné lano hodili fondy aj banke Merrill Lynch a čínsky China Investment Corporation zasa uvoľnil päť miliárd dolárov pre Morgan Stanley, v ktorom tak prevzal takmer 10-percentný podiel.
Európa a USA by možno neboli až tak na ihlách, ak by tieto fondy neboli prísne tajnostkárske. Až na Nórsko sú v rukách vlád väčšinou z Blízkeho východu a z Ázie, a len ťažko sa dá presne určiť, koľko majú vlastne financií. Odhadom však vlastnia majetok asi za tri bilióny dolárov (do 64 biliónov korún), pričom podľa MMF by do piatich rokov už mohli kontrolovať aktíva za desať až 12 biliónov dolárov (213 až 255,5 bilióna korún). Pritom čoraz viac sa na týchto aktívach bude podieľať zahraničný majetok.
Nahradia Wall Street?
Ako rastie ich vplyv, dokumentuje aj fakt, že na štátne fondy sa začali obracať o pomoc aj doteraz neohrozené fondy súkromného kapitálu. Aj tie totiž stratili v hypotekárnej kríze. Ako informovali Financial Times, podľa jedného z fondov súkromného kapitálu Terra Firma sa už obrátili na fondy na Blízkom východe a v Ázii o poskytnutie financií. "Postupne vytlačia zo svojich pozícií Wall Street aj City of London," povedal šéf Terra Firma Guy Hands. "Kroky sa už robia a ADIA časom prakticky Wall Street aj nahradí," dodal.
Po nervóznych reakciách niektorých európskych krajín, Európska únia a MMF zareagovali. Únia informovala, že síce ostane otvorená investíciám zo štátnych fondov, no očakáva od nich väčšiu transparentnosť. "Ďalej všetkých investorov vítame, no za určitých pravidiel," vyhlásil na schôdzke ministrov financií v Bruseli komisár pre menové otázky Joaquin Almunia. Podľa neho by fondy mali zvýšiť svoju transparentnosť a vypočítateľnosť. "Rozdiel medzi bankami a nimi (fondmi) je najmä v tom, že sú v rukách vlád a ich investičné kritériá a manažment sú v niektorých prípadoch opradené tajomstvom," vysvetlil Almunia. Obdobne zareagoval aj MMF, ktorý v utorok oznámil, že pre štátne rezervné fondy vypracuje štandardy. Návrh by mal byť hotový do októbra tohto roka.