Tri firmy a fyzické osoby z Viedne sú na zozname amerických pátračov po Saddámovom majetku. Tieto sú však evidované už od rokov 1990 a 1991, keď bol na základe uznesenia Organizácie Spojených národov (OSN) zmrazený všetok iracký majetok. Medzi spomínanými osobami je jeden Iračan, ktorého adresa sa nachádza v druhom viedenskom okrese a v zozname Úradu pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií je uvedený až trikrát, avšak troma rôznymi spôsobmi. Uvedená adresa však neexistuje. V zozname sa nachádza aj meno Youssef M. Nada GmbH na ulici Kärtner Ring. Táto firma je však od októbra 2002 zrušená. Tretím subjektom je kancelária Iraqi Airways vo Viedni.
Ako uviedol denník Die Presse, ich kontá sú však zmrazené už od roku 1991. Odvtedy si vyžaduje každá transakcia cez rakúske konto, ktoré patrí buď irackému devízovému cudzozemcovi alebo irackej firme, povolenie Rakúskej národnej banky. "Podobné povolenie môžeme udeliť len v prípade, že transakcia slúži na humanitárne účely," povedal Bruno Gruber, vedúci právneho oddelenia rakúskej centrálnej banky. V prípade Iraku vydala centrálna banka nariadenie o devízových účtoch, ktoré zabezpečilo právne pôsobenie rezolúcie OSN v Rakúsku. V prípade účtov Al-Kajdy a Slobodana Miloševiča sa o nariadenie postarala Európska únia.
Američania však očividne doteraz nemajú žiadne konkrétne podozrenie, že Saddám Husajn má uložené peniaze v Rakúsku. Už v marci zaslalo americké veľvyslanectvo nótu rakúskemu ministerstvu zahraničných vecí, v ktorej žiadalo zmraziť iracký majetok v Rakúsku. V nóte sa však nespomínali konkrétne mená. Peniaze blokované na kontách pritom nemožno len tak skonfiškovať, ako si to Američania predstavujú. Podobný krok nie je podľa rakúskej legislatívy možný. Konfiškáciu by mohlo povoliť jedine zodpovedajúce nariadenie buď OSN alebo Európskej únie.
StoryEditor