Legendárna oceliareň na predaj

V ruskom oceliarskom sektore zúri akvizičná horúčka. Štát totiž odpredáva svoj posledný veľký podiel v tomto odvetví, konkrétne 17,82-percentný balík akcií (23,76 percenta hlasovacích práv) v Metalurgickom kombináte Magnitogorsk (MMK). Vyvolávacia cena v aukcii, ktorá sa bude konať 22. decembra, je stanovená na 790 miliónov dolárov. Podľa denníka Die Welt ruská vláda už dostala desať ponúk a vzhľadom na vysoký záujem analytici odhadujú konečnú predajnú cenu na viac než miliardu dolárov.
"Magnitka" sa stala legendou. Táto obrovská oceliareň na Urale totiž na príkaz Josifa Vissarionoviča Stalina vznikla za rekordný čas a stala sa príkladným objektom sovietskeho plánovaného hospodárstva. Prvá tavba vo vysokej peci bola vykonaná v roku 1932. Medzi stavebnými robotníkmi bol v rokoch 1930 až 1931 aj vtedy 18-ročný a budúci komunistický vodca NDR Erich Honecker.
V súčasnosti však v tejto oblasti nevládnu komunisti, ale kapitalisti. Jedným z nich je šéf MMK Viktor Rašnikov, ktorý spolu s manažmentom vlastní zhruba 60 percent tejto najväčšej oceliarne Ruska a má záujem o zvýšenie svojho podielu. Investičná banka Brunswick UBS odhaduje tohtoročný obrat MMK na 4,4 miliardy dolárov, kým vlani išlo o 3,04 miliardy dolárov. Čistý zisk by sa mal zvýšiť z vlaňajších 630 na 879 miliónov dolárov.
Rašnikovými konkurentmi sú oceliarski baróni Vladimir Jurich a Igor Sjuzin, vlastníci metalurgického koncernu Mechel, ktorému patrí v Magnitke 17 percent. Mechel nedávno umiestnil 11,5 percenta svojich akcií na newyorskej burze, z čoho získal 335 miliónov dolárov. V oznámení akcionárom sa uvádza, že Mechel môže ponúknuť maximálne 2,15 miliardy dolárov. Podľa expertov však nie je jasné, ako chce Mechel s trhovou kapitalizáciou zhruba tri miliardy dolárov túto sumu nazbierať.
Ruský oceliarsky priemysel je ziskový vďaka vysokým cenám na svetových trhoch a výrobným nákladom, ktoré sú po Brazílii najnižšie na svete. Približne polovica ruskej ocele sa vyváža a vzhľadom na objem tohto exportu na úrovni 28 miliónov ton je Rusko po Japonsku druhým najväčším vývozcom ocele. Hlavným odbytovým trhom je Čína. Ruský oceliarsky sektor má dve veľké konkurenčné výhody. Popri nízkych energetických a mzdových nákladoch je to fakt, že väčšina výrobcov vlastní aj rudné a uhoľné bane a koksárne a vďaka tomuto uzavretému výrobnému cyklu sú zväčša chránení pred problémami zvonka.
Situácia v sektore sa upokojila od 90. rokov, keď sa vraždy na objednávku postarali o palcové novinové titulky. Podobne ako v ropnom sektore sa aj tu presadilo niekoľko mocných oligarchov. Rašnikov kraľuje v Magnitke, Alexej Mordašov v Severstali, Vladimir Lisin v Novolipeckom metalurgickom kombináte (NLMK), Alexander Abramov v Jevrazholdingu, Jurich a Sjuzin v Mecheli. Všetci títo oceliarski baróni vlastnia vo svojich koncernoch väčšinové balíky a sú dolárovými miliardármi. Najbohatším z nich je amatérsky strelec Lisin, ktorého majetok odhaduje časopis Forbes na 4,8 miliardy dolárov. NLMK je najziskovejšou oceliarňou v Rusku, má vlastné rudné bane a prístavy, ktoré kúpila s cieľom kontrolovať logistickú sieť.
Kým Brunswick UBS hodnotí podmienky pre ruské oceliarne pozitívne, najväčšie riziko vidí vo vzťahu súkromného sektora a štátu. "Myslíme si, že ruské oceliarne sú potenciálne vystavené rovnakému riziku ako ropný koncern Jukos," varuje analýza banky. V prvom rade sa to týka prípadných požiadaviek na vyrovnanie daňových nedoplatkov.