Včelárstvo na Slovensku podľa neho charakterizuje veľmi nízka miera profesionalizácie, využívania moderných metód spracovania včelích produktov, ochrany spotrebiteľa, ako i slabá podpora včelárenia z národných i zo spoločných zdrojov Európskej únie. Jedným z najväčších problémov je vysoký vek včelárov, ktorých väčšina má viac ako šesťdesiat rokov. Mladí ľudia prakticky nemajú záujem o túto profesiu a s tým súvisí aj absencia špecializovaného stredného školstva.
V ekonomickej oblasti sú to potom nízke výkupné ceny medu, dovoz lacného medu a celkovo nízka rentabilita odvetvia. Ako vyplýva z Národnej stratégie rozvoja včelárstva, väčšina včelárov je stratová aj s podporou štátu. Podľa metodiky uplatňovanej v Európskej únii dosahuje ročná strata na jedno včelstvo 420 až 1 065 korún. Jednou z hlavných príčin je viac ako desaťnásobný rast vstupov za posledných pätnásť rokov. Cena medu sa za toto obdobie pritom zvýšila len dvojnásobne.
Rentabilné môžu byť v súčasných podmienkach len moderne hospodáriace farmy na juhu Slovenska nezaťažené úvermi, tvrdia včelári. Aj podľa zástupcu Združenia slovenských spracovateľov včelích produktov Róberta Chleba ohrozujú včelárske prevádzky vysoké vstupy, sezónna pracovná zaťaženosť a výkyvy vo výkupných cenách medu. Sektor navyše začína byť pod vplyvom globalizácie, ktorá sa prejavuje spájaním silných producentov, na čo podľa neho nie sú slovenskí včelári pripravení. Na Slovensku napríklad nie sú včelárske svojpomocné družstvá, spoločné medárne a vlastné distribučné siete.
Národná stratégia sa pritom z veľkej časti neplní kvôli nejednotnosti včelárov a slabej spolupráci s ministerstvom. "Málo sa využívajú aj eurofondy. Niektoré spracovateľské prevádzky síce peniaze získali, ale spomedzi prvovýrobcov nebol zatiaľ úspešný nikto," konštatuje Chlebo.
Čínsky diktát pociťujú aj slovenskí včelári
Slovenské včelárstvo dosiahlo vrchol v roku 1989. Registrovaných bolo vtedy vyše 40-tisíc včelárov, ktorí sa starali takmer o 480-tisíc včelstiev. Ich rapídny úbytok nastal v priebehu 90. rokov minulého storočia. Počet včelárov i stavy včiel sa zredukovali skoro o polovicu. V posledných rokoch sa však tento klesajúci trend podarilo stabilizovať. V súčasnosti vyprodukuje asi 18-tisíc včelárov a 250-tisíc včelstiev okolo 3-tisíc kilogramov medu ročne, z ktorého polovicu vyvezú do zahraničia. Z domácej spotreby sa asi pätina predáva priamo spotrebiteľom a zvyšok sa dostáva do obchodnej siete. Paradoxne pre nízku spotrebu medu je Slovensko, ako jedna z mála krajín Európskej únie, v jeho výrobe sebestačné, spolu s Maďarskom, so Slovinskom a s Českou republikou. Keďže včelári musia med vyvážať, prispôsobujú sa dovozovým cenám. A tie určujú najväčší exportéri, ktorými sú Čína, Ukrajina, Mexiko a niektoré juhoamerické krajiny. Priemerná výkupná cena slovenského medu dosahuje 55 korún za kilogram, ceny čínskeho medu sú však často nižšie ako jeden dolár, hoci v spotrebiteľskej sieti v západnej Európe sa predáva za 4,8 a viac eur.
Odkázaní na dovoz medu
O niečo lepšia situácia ako v prvovýrobe je medzi spracovateľmi včelích produktov, väčšinou sú však odkázaní na import medu. Na Slovensku ich pôsobia takmer tri desiatky.
Viac ako 90 percent trhu ovláda deväť najväčších výrobcov, ktorým dominuje firma Golden Nectar Slovakia z Ipeľského Sokolca. Vyprodukuje ročne okolo tisíc ton medu a väčšinu ho exportuje do Nemecka, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Talianska a Rakúska. Závod, ktorý firma postavila v roku 1997, je vybavený modernou technológiou a pracuje s prísnejšou firemnou normou, než požaduje Európska únia.
Proexportne orientovaným výrobcom medu je aj Medas zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vyváža 80 percent svojej produkcie. Najnovšou "medovou" fabrikou, ktorá začala vykupovať a spracúvať včelie produkty len v októbri, je závod spoločnosti Medoprodukt vo Vígľaši. Jeho výstavba stála 72 miliónov korún. Je vybavený talianskou technológiou, s ktorou dokáže spracovať tritisíc ton medu ročne. Polovicu by mali dodávať slovenskí včelári. Medoprodukt vyrába med v rôznom spotrebiteľskom balení vrátane tzv. hotelového, ako aj med obohatený o oriešky či sušené ovocie. Majitelia firmy však majú obavy, či dokážu získať od domácich producentov dostatok medu.
Treba urobiť poriadok v medovej politike
Všetci spracovatelia medu v Európskej únii budú od začiatku roka 2006 podliehať licenčnému konaniu. Dostanú registračné číslo a budú zaradení na zoznam firiem oprávnených importovať med.
Európska únia je v spotrebe medu sebestačná len asi spolovice a je jeho najväčším importérom na svete. Najviac medu sa spotrebuje v Nemecku a vo Veľkej Británii. Po zákaze dovozu lacného čínskeho medu, často pochybnej kvality, uvoľnila únia opäť jeho import za prísnejších podmienok, čo vyvoláva nevôľu európskych včelárov. Viacerí producenti vrátane slovenských si myslia, že európsky trh sa musí pred týmito dovozmi brániť a žiadajú colnú ochranu.
Minulý týždeň napríklad 65 maďarských včelárov protestovalo proti čínskemu medu priamo v Bruseli. Maďarskí producenti, ktorí vyvezú ročne 15-tisíc ton medu, tvrdia, že pravidlá únie umožňujú, aby sa ich med pridával do importovaného na zlepšenie chuti. Spotrebitelia tak podľa nich strácajú garancie originality. Smernice totiž nevyžadujú presnú identifikáciu pôvodcu, pokiaľ med pochádza z krajiny mimo Európskej únie a z viacerých zdrojov. "Takéto pravidlá nahrávajú spracovateľom a baličom, ktorí na nákupe lacného medu a jeho falšovaní vysoko profitujú, ale zároveň gniavia európske včelárstvo," myslí si včelársky odborník Ján Hájek. Čínsky med podľa neho obsahuje napríklad väčšie množstvo vody než je prípustné, ale na druhej strane je zbavený väčšiny živín vrátane peľových zŕn. Preto ho miešajú s kvalitnými medmi.
"Je načase, aby si únia urobila v medovej politike poriadok. Poriadok však treba zaviesť i na Slovensku, aby sa už skončili útoky na med v súvislosti s obsahmi rezíduí veterinárnych liečiv, ktoré neoprávnene poškodzujú včelárov," zdôrazňuje jednateľ Združenia slovenských spracovateľov včelích produktov Róbert Chlebo. Naposledy v septembri Štátna veterinárna správa pozastavila predaj viacerých šarží slovenského medu kvôli zvyškom antibiotík. Dosahy tohto opatrenia pocítili hlavne včelári, napriek tomu, že sa ich zodpovednosť v plnej miere nepotvrdila. Podľa Slovenského zväzu včelárov by mali veterinári dotiahnuť tento problém do konca a dohodnúť sa na kontrolách každého predávaného medu. Vzorky z neho by ostali u včelára, spracovateľa i štátneho kontrolného veterinárneho ústavu, aby bolo možné v prípade zistenia nežiadúcich látok presne určiť, kto je vinný.
Podľa Chleba je potrebné zaviesť merateľné minimálne limity rezíduí liečiv v mede, keďže zatiaľ sú nulové, resp. nižšie než je citlivosť analytických prístrojov. "Tak ako je to aj u iných potravinárskych produktov, v ktorých je rezíduí veľakrát i stonásobne viac než v mede, a predsa sú prípustné," dodáva. Pokiaľ sa to nestane, bude produkcia medu stagnovať.
| Vývoj počtu včelárov a včelstiev na Slovensku (v tisícoch) | ||
|
Včelári |
Včelstvá | |
|
1990 |
35,8 |
430 |
|
1992 |
32,1 |
361,9 |
|
1994 |
28,6 |
316,5 |
|
1996 |
26,5 |
286,3 |
|
1998 |
21,9 |
280,7 |
|
2000 |
19,8 |
268,8 |
|
2002 |
18,4 |
258,7 |
| Zdroj: Národná stratégia rozvoja včelárstva v SR | ||
| Vývoj dovozu a vývozu medu vo vybraných rokoch (tony) | ||
|
Export |
Import | |
| 1996 | 810 | 315 |
| 1998 | 1202 | 390 |
| 2000 | 1629 | 214 |
| 2002 | 1640 | 635 |
| Zdroj: Národná stratégia rozvoja včelárstva v SR | ||
| Poradie v produkcii medu na jedno včelstvo vo vybraných krajinách EÚ (kilogramy) | |
| Krajina | Množstvo medu |
| 1. Fínsko | 40,48 |
| 2. Maďarsko | 26,79 |
| 3. Rakúsko | 23,83 |
| 9. Španielsko | 14,59 |
| 10. Česko | 14,03 |
| 12. Írsko | 13 |
| 18. Francúzsko | 10,37 |
| 19. Slovensko | 10 |
| 22. Poľsko | 6,92 |
| Zdroj: Národná stratégia rozvoja včelárstva v SR | |