Miroslav Majoroš: Rozsiahle investície do dátových služieb

Ako by ste charakterizovali súčasnú pozíciu Slovak Telecomu v rámci skupiny Deutsche Telekom, predovšetkým v kontexte jej iných zahraničných akvizícií, akými sú Hrvatski Telekom či maďarský Matáv?
- Viete, ako je to v rodine, sme najmenšia a najmladšia dcéra. Už aj toto možno o niečom hovorí. Do Matávu vstúpil Deutsche Telekom v roku 1993 a do chorvátskeho Telekomu v roku 1999. Prečo sme najmladšia dcéra, je logické - prišli sme neskôr. Prečo sme najmenšia dcéra, to má tiež svoje dôvody. Slovak Telecom totiž priamo nekonsolidujeme vo svojich obratoch výnosy operátora ponúkajúceho mobilné telekomunikačné služby, na rozdiel od Matávu i chorvátskeho Telekomu, ktoré priamo vlastnia sto percent akcií mobilného operátora. Pokiaľ však ide o profitabilitu, momentálne sme v pomerných číslach asi najziskovejší.

Jedným z ukazovateľov, ktoré by bolo možné relevantne porovnávať, je priemerný výnos na zákazníka. Ako ste na tom v tomto smere?
- V tomto ukazovateli sme najhorší. Jednoznačne máme najnižší priemerný výnos. Na Slovensku je dosť slabá kúpna sila aj pokiaľ ide o porovnanie s okolitými krajinami. Máme takpovediac najnižšie ceny. Parita kúpnej sily ma však veľmi málo zaujíma. Ťažko to môžeme zohľadniť pri investíciách do infraštruktúry. Keď prijímame nových zamestnancov, takisto sa ťažko môžeme odvolávať na paritu kúpnej sily. Ak chceme špecialistu do technickej oblasti, tak mu jednoducho musíme zaplatiť toľko, koľko mu musíme zaplatiť.

Hovoriac o akvizíciách a akcionárskych vzťahoch - asi by bolo ťažké povedať, že by ste neprivítali deklarovaný stopercentný balík EuroTelu vo svojich rukách. Aké sú v tomto smere posledné závery vašej komunikácie s ministerstvom dopravy?
- Priznám sa, že oficiálne sme my ako manažment s ministerstvom určite nekomunikovali. Určite prebehla oficiálna komunikácia medzi akcionármi, na nej som sa však nezúčastnil a nechcem sa k nej vyjadrovať. Či sa však tá transakcia odloží alebo nie, je v tejto chvíli ťažko povedať. Myslím, že musíme vydržať, pretože došlo k istým zmenám v akcionárskej štruktúre EuroTelu (americký mobilný operátor Cingular získal firmu AT & T Wireless, ktorá je spoluvlastníkom držiteľa minority v EuroTeli, pozn. red.). Akvizícia alebo neakvizícia EuroTelu, to je skutočne vecou akcionárov tejto firmy a ja si myslím, že zhoda sa tam veľmi rýchlo nájde.

Samotní predstavitelia Deutsche Telekomu sa v Berlíne vyjadrili, že koncern nie je v súčasnosti v akvizičnej nálade. Myslíte si, že toto by mohlo komplikovať, napríklad, zámer pána ministra?
- Ťažko povedať. Nechcem sa vyjadrovať k zámerom Deutsche Telekomu a neviem, či sú alebo nie sú akvizične naladení. Je to však možno trochu iná situácia, ako ísť do nejakého úplne nového prostredia, do úplne novej krajiny, kde nemajú aktivity, takže neviem.

Slovak Telecom investuje nemalé peniaze do marketingu. Prejavujú sa už tieto investície vo väčšom prírastku klientov, resp. v spomalení ich úbytku?
- Neinvestujeme viac ako v minulých rokoch, možno v súvislosti so zmenou obchodného mena, ale to sú trochu iné náklady (120 mil. korún zo zdrojov Deutsche Telekom, pozn. red.). Investujeme do iných produktov a usilujeme sa osloviť iné cieľové skupiny. Pokiaľ ide o prírastok alebo úbytok zákazníkov, je predčasné vyjadrovať sa na túto tému po dvojmesačných výsledkoch, skutočne sa nám však podarilo dosiahnuť absolútny nárast zákazníkov, čo je zaujímavé. K tejto téme sa môžem bližšie vyjadriť až keď budeme mať čísla za tri mesiace, lebo jeden mesačný výsledok môže byť anomáliou. Hoci taká anomália sa od roku 2000 nestala.

V biznis sektore je na rozdiel od hlasovej služby pre domácnosti konkurencia predsa len na inej úrovni. Akú pozíciu máte v službách pre firemných klientov?
- V biznis segmente bol nárast už aj vlani. Rástli predovšetkým moderné služby v oblasti MLPS sietí a v oblasti dátových prenosov. Došlo aj k výraznému nárastu spokojnosti klientov.

Na základe akej metodiky sa meria spokojnosť?
- Je to štandardná metodika TRIM, prieskumy pre nás robí istá významná svetová agentúra dvakrát ročne.

Keď ste hovorili o tomto biznis segmente - aký odhadujete, keď máte podiel na celkovom trhu všetkých operátorov, ktorí ponúkajú tieto riešenia?
- To je ťažko povedať, no dáta sú v podstate len v biznis segmente. Ak zoberieme čisté dáta, tak tam by to malo byť okolo 38 až 40 percent. V pevnom hlase sa veľmi, veľmi silno rozvinuli služby iných operátorov, najmä Voice over IP a medzinárodné hovory cez túto technológiu. V medzinárodných hovoroch bude teda podiel nižší.

Ak by ste porovnali výnosy z hlasových a dátových produktov, aká je ich proporcia?
- Viac hlasu, čo sa týka objemu výnosov, je určite v domácnostiach. Biznis segment dominuje v dátach, ak tam nerátame DSL, čo je trochu netypická dátová služba. V súčasnosti máme zhruba deväťtisíc aktivácií DSL a 12 600 objednávok. Rastie to veľmi rýchlo, o viac ako 600 týždenne.

Kedy bude DSL dostupné vo všetkých mestách? Kampaňou ste totiž vyvolali určitú potrebu, ako rýchlo ju dokážete uspokojiť?
- Keď sa spúšťa služba podobného typu ako je DSL, ktorá si vyžaduje významné investície, a nielen z objemového hľadiska, ale aj z časového, vybudovať naraz úplné pokrytie nie je možné. Pamätáte sa, ako mobilní operátori najprv pokrývali Bratislavu a väčšie mestá a postupne sa dostali až k 70 percentám Slovenska? Myslím, že postup bude veľmi podobný aj pri DSL. Momentálne máme v pláne do konca tohto roku pokryť 2,3 milióna obyvateľov Slovenska. Pokryté budú všetky významnejšie väčšie mestá - teraz sa ospravedlním obyvateľom miest, ktoré nebudú pokryté, že som ich označil za nevýznamné - ale skrátka takto to je z hľadiska nášho biznisu.

Prečo je ADSL prídavnou službou k hlasovej a nie je možné objednať si ju ako samostatnú službu?
- ADSL je služba, ktorá sa poskytuje vo verejnej telefónnej sieti, na telefónnej prípojke. Táto telefónna prípojka vznikla oveľa skôr ako ADSL a ADSL je vlastne využitie tejto telefónnej prípojky na prenos iného druhu signálu vo frekvenčnom spektre. Nikde v Európe neexistuje prípad, aby sa tieto služby poskytovali oddelene. Druhá vec je tá, že existuje mnoho príkladov aj z iných biznisov. Neviem, či si môžete objednať, napríklad, len esemesky alebo dátové prenosy u mobilného operátora. Ak by to bola separátna služba, postavíme separátnu dátovú sieť a môžete sa pozrieť do nášho cenníka, koľko stojí 1,5-megabitový dátový prenos postavený na dátovej sieti. Ceny by vyzerali úplne ináč. Takže o toto vlastne ide a všetci to v Európe zatiaľ pochopili.

V DSL sme kdesi na začiatku. Ide vlastne skôr o low-speed DSL než broadband. Už aj na tohtoročnom veľtrhu Cebit bola v tomto smere prezentovaná určitá návnada - video-on-demand, TV a iné. Kedy očakávate, že sa vyššia kvalita DSL dostane na Slovensko?
- Myslím, že my tu už máme pomerne slušnú kvalitu, máme 1,5 megabitov za sekundu v downstreame, čo je už pomerne slušná rýchlosť. Samozrejme, zodpovedá tomu aj trošku vyššia cena, ale myslím si, že najdôležitejší je obsah. Ak nemáte obsah adekvátny tejto rýchlosti, tak to nemá príliš veľký zmysel, teraz hovorím o bežnom bytovom užívateľovi. Samozrejme, pre firmu pripojenie na 1,5 megabit alebo na vyššie rýchlosti zmysel má.

Možno by sme mohli prejsť ku globálnejšiemu pohľadu na vývoj telekomunikačného trhu na Slovensku, či už v podmienkach zákona a elektronických komunikáciách alebo v intenciách vstupu do Európskej únie. Ako s odstupom času vnímate jednotlivé prelomové okamihy, ktoré priniesol nový zákon a aké nás ešte čakajú po vstupe do Európskej únie?
- Po vstupe do únie nás čaká úplne štandardný priestor čo sa týka biznisu, ale aj z hľadiska obchodných podmienok, konkurencie a regulácie. Nebude to nič nečakané. Najväčšou novinkou je nový telekomunikačný zákon, ktorý začne v plnej miere platiť od prvého mája. Čo všetko sa môže na Slovensku vstupom do únie zmeniť v zákonoch a v prostredí je jasné, čo by sa však mohlo zmeniť a čo nie je celkom jasné, je celková orientácia našej spoločnosti, ktorá veľmi, veľmi málo na všetkých úrovniach preferuje internetizáciu a informatizáciu a myslím, že toto sa môže stať už nie z dlhodobého, ale zo strednodobého hľadiska zásadným problémom Slovenska.

Očakávate, že na procese nástupu informatiky budete výraznejšie participovať?
- Myslím si, že by sme sa mali predovšetkým zorientovať v tom, kto je v tomto štáte za čo zodpovedný. My sme tí, ktorí platia dane a potom sú iní, ktorí ich míňajú. My by sme veľmi radi participovali na tomto procese, ale rozhodne nechceme byť tou nosnou firmou alebo nosnou spoločnosťou, ktorá bude tlačiť elektronizáciu a informatizáciu spoločnosti a vzdelávanie. Na to sú iné štruktúry, ktoré tu existujú už stovky rokov - základné, stredné a vysoké školy. A keďže sú podfinancované, môžeme nájsť spôsob, ako tomu pomôcť, ale určite nebudeme my nositeľmi celého tohto procesu. My môžeme vytvoriť podmienky, môžeme vytvoriť špeciálne produkty, môžeme vytvoriť špeciálne programy - napríklad program Počítače pre školy, kde naša materská firma Deutsche Telekom darovala počítače všetkým slovenským školám za zhruba miliardu korún a my postupne tieto počítače v školách inštalujeme. Ale naplniť tieto počítače obsahom a prinútiť učiteľov, aby ich sprístupnili a študentov, aby ich využívali, nie je v našich silách. Myslím si, že tu je skôr problém akejsi vízie Slovenska ako krajiny, ktorá je informaticky a komunikačne vyspelá a informaticky aj komunikačne dokáže stimulovať ten obrovský potenciál, ktorý u nás je.

Určite ste čítali poslednú vládnu stratégiu informatizácie spoločnosti. Aký máte na ňu názor? Je efektívna?
- Vo všeobecnosti som veľmi prakticky človek aj čo sa týka stratégií. Videl som príliš veľa stratégií, ktoré sa nenaplnili, takže ja by som skôr počkal, čo z toho sa pohne. Myslím, že sú tam veci všeobecné, všeobecne platné, implementovateľné, bude ich treba len dotiahnuť do konca. Nemyslím si, že nám v tejto chvíli pomôže nejaká stratégia, pretože tá už bola dvestokrát napísaná v rozličných krajinách, na rozličných úrovniach a na Slovensku nevymyslíme nič špeciálne. Naozaj nám pomôže iba sústrediť sa na riešenie problému, akési prehodnotenie zdrojov, ktoré by do tohto procesu mali ísť, pretože tých zdrojov je zatiaľ mimoriadne málo.

Prepojovanie fixných sietí pripomína nekonečný príbeh. Prepojenie je povinnosťou vyplývajúcou zo zákona. Alternatívni operátori tvrdia, že hlavným problémom je historicky silné postavenie incubenta na trhu (previazanosť majetkových pomerov incubenta a štátu, ochranárska privatizačná zmluva národného operátora, utajená referenčná ponuka) ako aj doteraz nevýrazné postavenie Telekomunikačného úradu. Kde je hlavný problém, že v tejto oblasti nedošlo k výraznému posunu a aké sú vaše argumenty proti? Vidíte nejakú zmenu, ktorá by sa mohla odohrať v blízkej budúcnosti?
- Nemyslím si, že je potrebné uvádzať nejaké argumenty, pretože logicky sme dlhodobo na trhu, logicky máme akúsi stabilnú štruktúru, ktorá sa dlhý čas nemenila a je pravda, že sme predložili prepojovaciu zmluvu, ktorá bola vlani utajená. Čo sa však zmenilo? Máme podpísanú prepojovaciu dohodu s operátorom, čím sa stala verejnou. Samozrejme, okrem istých častí, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, ale tie časti sú väčšinou čísla. Dohoda je dokonca prístupná na webovej stránke Telekomunikačného úradu. Ďalšou vecou je, že nový zákon (zákon o elektronických komunikáciách) platí od 1. januára a v jeho zmysle platia nové kritériá z hľadiska určenia relevantných trhov. Telekomunikačný úrad na tom už s predstihom pracuje a mal by vyhlásiť relevantné trhy. Neskôr musí zadefinovať operátorov s významným podielom na týchto trhoch, čo sa podľa mňa udeje veľmi rýchlo. A keď budú vyhlásení títo operátori s významným podielom na trhoch, potom na základe tohto vyhlásenia sa môže od toho odvíjať ich regulácia alebo prepojovanie s inými operátormi. My počítame, že v júni budeme veľmi pravdepodobne vyhlásení za operátora s významným podielom na trhu v niektorom z tých osemnástich trhových segmentov a vtedy začneme pripravovať napr. našu ponuku na RUO (prenájom miestnych vedení). Podľa nového zákona do rokovaní o prepojení medzi nami a ostatnými operátormi môže vstupovať už aj regulátor, takže očakávam v tomto smere istý posun a že sa vášne trochu utlmia.

Zákon znížil kvórum, podľa ktorého je významným operátorom na relevantnom trhu firma s 25-percentným podielom namiesto doterajších 55 percent. Vnímate to z hľadiska trhovej konkurencie ako podporný impulz?
- Ťažko povedať, z nášho pohľadu sa v prípade väčšiny týchto trhov nič nemení. Nemyslím si, že na nich pôsobí niekto iný v takom rozsahu ako Slovak Telecom. Môže byť zaujímavé v budúcnosti, keď sa biznis rozbehne a operátori, ktorí majú momentálne menší trhový podiel, získajú viac. V oblasti dát, v iných oblastiach, ktoré už boli dávno liberalizované, sa situácia zatiaľ ešte tak nevyvinula, aby mal iný hráč okrem nás 25-percentný trhový podiel.

Užívateľ sa často pýta, prečo je ukončenie hovoru v mobilnej sieti drahšie ako ukončenie volania z mobilu do siete pevnej. Ako si vy tú určitú cenovú disproporciu vysvetľujete, je to súčasť nejakej obchodnej stratégie alebo to má svoje zákonitosti?
- Základná matematika hovorí, že ak pracujete v jednej sieti a výrazne vám narastie počet zákazníkov, mali by vám klesnúť náklady. Toto by sa malo odzrkadliť aj u mobilných operátorov, pretože my pracujeme takisto v jednej sieti, nám, naopak, poklesol počet zákazníkov, napriek tomu nám náklady klesajú, pretože výrazne racionalizujeme. Možno by sa mobilní operátori mohli pozrieť z hľadiska svojho potenciálneho budúceho prežitia tiež na štruktúru svojich nákladov, pretože Vianoce a ani iné pekné obdobia netrvajú navždy. Bolo by dobre, aby proces komunikácie medzi jednotlivými operátormi z hľadiska cien ich prepojenia pokračoval ďalej.

Prevolané minúty v pevnej sieti klesajú a v mobilnej sa zvyšujú. Je tento proces nezvrátiteľný?
- Nie je to celkom tak. U nás práve počet minút minulý rok stúpol (3 mld. minút), len nestúpli výnosy, pretože sme znížili ceny a ponúkli sme akcie, ako napríklad volanie zadarmo po tretej minúte a cez víkendy. Ľudia radi využili tieto možnosti a v medzimestskej komunikácii ten nárast bol veľmi veľký, a to o viac ako 25 percent.

To vlastne už bola vaša reakcia na určitú tendenciu. Aká je vaša stratégia?
- Rastú nám internetové hovory a v hlasových hovoroch sa usilujeme stimulovať ľudí, aby viac používali telefón. Logicky ich môžete stimulovať najlepšie akciami, ktoré im toto volanie sprístupnia a zvýhodnia. Takáto bola naša stratégia aj vlani, kedy skutočne celkový objem prevolaných minút narástol a rovnaká bude aj v tomto roku.