Opätovná integrácia severného Iraku obývaného Kurdmi so zvyškom krajiny nebude jednoduchou záležitosťou. Aj keď Kurdi vedeli, že po 12 rokoch relatívnej nezávislosti a určitej hospodárskej prosperity budú musieť zaplatiť za odstránenie Husajna, dúfali, že ich podpora Američanom bude odmenená. Teraz však v čoraz väčšej miere zisťujú, že ich záujmy sa prehliadajú.
Ako uviedol britský hospodársky týždenník The Economist, to, čo Kurdov dnes najviac znepokojuje, sú podmienky, na základe ktorých boli zrušené ekonomické sankcie proti Iraku. Rezolúcia 1483, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN koncom mája, znamená zrušenie sankcií a odovzdanie úplnej kontroly nad irackými ropnými zdrojmi americkým a britským správcom. Peniaze, ktoré ostanú z programu ropa za potraviny, by sa mali presunúť do Rozvojového fondu pre Irak. Ten bude zahŕňať aj fond, do ktorého smerovalo 13 % z príjmov z predaja ropy v rámci spomínaného programu a bol určený pre Kurdov. Rezolúcia však nič nehovorí o tom, ako sa naloží s peniazmi na účte a Kurdi sa obávajú, že svojich 3,7 mld. USD nedostanú späť. Práve tieto peniaze by teraz potrebovali ako soľ. Prerušením programu ropa za potraviny ešte pred vojnou sa totiž ekonomický život na severe Iraku takmer zastavil.
Životne dôležité colné poplatky, ktoré Kurdi získavali z obchodu s Iránom a Tureckom, vyschli, desaťtisíce úradníkov, ako ani kurdskí vojaci, nedostali výplaty už zopár mesiacov a nezamestnanosť rastie zo dňa na deň. Uvedomujúc si závažnosť situácie Američania začiatkom júna uvoľnili 30 mil. USD na výplaty kľúčovým zamestnancom administratívy, ako sú učitelia a zdravotníci. Kurdi vôbec nechápu, prečo oni, ktorí pomáhali Američanom zosadiť nenávideného Husajna, majú teraz doplácať na, ako tvrdia, neschopnosť OSN uvoľniť dostatok peňazí učených pre Kurdov počas sankcií a manipuláciu programu ropa za potraviny bývalým režimom. OSN sa však bráni, že počas moci Husajna musela rokovať s vtedajšou legitímnou vládou. Výsledkom je, že mnohé projekty v oblasti zdravotníctva a infraštruktúry určené pre región obývaný Kurdmi sú blokované päť aj viac rokov.
Britskí predstavitelia sa snažia upokojiť kurdských vodcov a zmierniť rastúcu nervozitu medzi obyvateľstvom pre peniaze na účte. Peniaze sú podľa nich v bezpečí a Kurdi môžu predložiť viacero veľkých projektov už do šiestich mesiacov. To je však ťažká úloha aj pre ekonomicky rozvinutú krajinu, nieto pre oblasť ekonomicky zanedbávanú celé desaťročia. Otázkou ostáva, čo sa stane s peniazmi, ak Kurdi nebudú schopní projekty predložiť a miliardy na účte efektívne využiť. Na to britskí ani americkí administrátori zatiaľ nedali odpoveď.
StoryEditor