Žiadosť na bryndzu už je v Bruseli

Brusel zaevidoval prihlášku na pridelenie európskej značky kvality, tzv. chránené označenie pôvodu, pre slovenskú bryndzu 22. septembra. Informovala o tom včera Mária Holoubková z bratislavskej Patentovej a známkovej kancelárie. Do dvoch mesiacov môže Európska komisia vytknúť označeniu prípadné formálne nedostatky a následne ho zverejní v európskom vestníku. Potom začne plynúť 5-mesačná lehota na vznesenie námietok.
Ak žiadne námietky nebudú, chránené označenie pôvodu by Európska komisia mohla zaregistrovať koncom druhého kvartálu budúceho roka. Ak sa nejaké námietky objavia, celé konanie sa podľa Holoubkovej predĺži. Európska komisia by v takom prípade postúpila námietky na Slovensko, aby sa k nim vyjadrilo ministerstvo pôdohospodárstva aj prihlasovateľ označenia, ktorým je v tomto prípade Cech bryndziarov.
Nárok na označenie "slovenská bryndza" má podľa predsedu Slovenského mliekarenského zväzu Jána Blcháča jednak tradičná bryndza vyrábaná priamo na salaši z nepasterizovaného ovčieho mlieka, ako aj bryndza vyrábaná z tepelne ošetreného ovčieho mlieka či syra, do ktorej sa mimo sezóny pridáva kravský hrudkový syr.
Problematické je zatiaľ dodržiavanie zásady bezpečnosti potravín na slovenských salašoch. "I keď všetky salaše na Slovensku majú povolenie na prevádzku, napriek tomu sa stane, že pre nedodržanie hygienických postupov alebo ďalšie riziká musí byť ich činnosť z času na čas pozastavená," vysvetli Blcháč.
Z pasterizovaného mlieka sa na Slovensku vyrába 80 percent bryndze, približne tretina sa vyváža, a to do Maďarska, Českej republiky a Rakúska. "Kým bryndza vyrobená z pasterizovaného mlieka má trvanlivosť 14 a termizovaná dokonca 30 dní, tradičná salašnícka bryndza pri dodržaní všetkých hygienických postupov môže byť označená za bezpečnú nanajvýš 48 hodín po vyzretí," uviedol zástupca žilinského Výskumného ústavu mliekarenského Karol Herian.