Divoký východ stále existuje a aj napriek reformám a blížiacemu sa prijatiu viacerých krajín bývalého komunistického bloku do Európskej únie sa v regióne dejú čudné veci.
V obývačke rodinného domu v maďarskej dedine Csapdi, asi 50 kilometrov od Budapešti, je spečatený vznik novej spoločnosti. Traja Rumuni a izraelský advokát Gordon Zeev dodajú základný kapitál 3 mil. forintov pre spoločnosť Eural Trans Gas Handels- und Diestleistungs GmbH (ETG). Ešte predtým, ako sa ETG zapísal do maďarského obchodného registra, majiteľ rodinného domu, vyštudovaný filozof a bývalý člen Ústredného výboru Maďarskej socialistickej strany, a predseda predstavenstva ruského plynárenského koncernu Gazprom Alexander Rjasanov podpísali ďalšiu zmluvu. V nej ETG poveruje Gazprom zabezpečením "tranzitu pre plyn...turkménskeho a iného, neruského, pôvodu...cez územie Kazachstanu a Ruska v období rokov 2003 až 2006". O niekoľko mesiacov neskôr je úspech nováčika citeľný. ETG má reprezentatívne priestory v novostavbe na námestí Szabadság v Budapešti, obrat v 1. štvrťroku 2003 dosiahol zhruba 500 mil. USD.
Čo vlastne robí ETG? Ako sa mu podaril takýto raketový nástup a kam smerujú zisky? Toto všetko sú otázky, ktoré si položili mnohí ruskí politici, západné investičné banky a dokonca aj americký Federálny úrad vyšetrovania (FBI). Len nemecký Ruhrgas a jeho prezident Burckhard Bergmann očividne nie. Bergmann je členom dozornej rady Gazpromu, ktorý obchoduje s ETG a Ruhrgas v ňom vlastní 6,5 %. Menšinoví akcionári Gazpromu sú presvedčení, že ETG je nastrčená firma a má zatajovať zisky, ktoré by inak patrili im.
Základ činnosti ETG predstavuje dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 1998 o ročnej dodávke 36 mld. m3 plynu Ukrajine. Plyn pochádza z Turkménska a ďalších krajín. Gazprom funguje ako prepravca a dostáva zhruba 12 USD za 1 000 m3 prepraveného plynu. ETG za svoju "sprostredkovateľskú činnosť" smie inkasovať 38 % prepraveného množstva plynu. Podľa vlastných informácií ETG predáva 14 mld. m3 ukrajinskej štátnej firme Naftogaz a Gasexportu, západoeurópskej dcére Gazpromu. Na Ukrajine sa pritom plyn predáva za viac než 50 USD za 1 000 m3, v západnej Európe za dvojnásobok.
Prečo však Gazprom nerobí tieto lukratívne obchody sám? Ukrajina sa rozhodla pre ETG, s tým sa nedá nič robiť, vyhlásil Gazprom. Kam však plynú zisky ETG? Trom Rumunom? Nie, povedal hovorca ETG. Tak teda kam? "Spoločnosť patrí tým, ktorí ju vytvorili," znie odpoveď. O ETG existuje medzi prezidentom Gazpromu Alexejom Millerom a šéfom Naftogazu Jurijom Bojkom tajný protokol, ktorý určuje rovnocenné vlastníctvo, hovorí riaditeľ maďarskej firmy András Knopp. Na jeho základe sa zisk delí medzi Gazprom a Naftogaz.
Voči Gazpromu pritom už v 90. rokoch vzniklo podozrenie, že je samoobsluhou pre najvyššie vedenie. V roku 1993 sa gigant transformoval na akciovú spoločnosť, kde na papieri štát vlastní 38,4 %, no v skutočnosti viac než 50 %. Americký správca fondov Bill Browder z Hermitage Capital Management vo svojej analýze popísal, ako podľa jeho názoru osoby blízke vedeniu v rokoch 1997 až 2001 nelegálne "sprivatizovali" približne 10 % majetku podniku, čiže asi 5,4 mld. USD.
Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2001 síce vymenil šéfa Gazpromu Rema Vjachireva za svojho spojenca A. Millera, no podľa slov Borisa Fjodorova, bývalého ministra financií a dnešného zástupcu menšinových akcionárov v správnej rade, "krátky záblesk optimizmu sa zmenil na hlboké sklamanie". Skutočnosť je taká, že taký labyrint neprehľadných obchodov, akým disponuje Gazprom, je vo svete prakticky unikátny. Takéto štruktúry iba dokazujú pochybné obchody. Gazpromu patrí plynovodný systém s odhadovanou dĺžkou 14 tis. kilometrov, stavebné a montážne firmy, banky v Rusku aj v zahraničí a neznámy počet firiem z rôznych sektorov. Je nemožné vniesť svetlo do vzťahov medzi materskou spoločnosťou, dcérskymi firmami a ostatnými podielmi, o kontrole ani nehovoriac. Navyše platby sa často realizujú vo forme produktov alebo surovín, čo kontrolu ešte viac komplikuje.
Háklivým otázkam sa B. Bergmann vyhýba a Fjodorov ho už pred dvomi rokmi obvinil zo spolupráce s vedením Gazpromu: "Vždy, keď sa dozorná rada zaoberá kritickými otázkami, zástupca Ruhrgasu sa tvári, že tam nie je a mlčí."
StoryEditor